chapter 6

31 2 0
                                    

"Máš 16." "Noa čo." "JJ ja som mala 15." Povedala mu Caterina. "Teoreticky aj ja." Povedala som jej. "Ale to bolo iné." "On chcel?" "Nie. Ja." Sadla som si oproti nemu a začala jesť. "Prečo sa ma pýtaš na také chujoviny?" "Si moja sestra a bojím sa o teba." "Uhm. Nemusíš. Karate ovládam ešte stále." "Tak prečo si ho neovládala aj pred tým?" Nadvihol jedno obočie. Spomenula som si na to všetko. Postavila som sa a odišla do izby. "Ty si dement." Počula som Caterinu. "Á do piči. Ale keď ja som to tak nemyslel." "To jej nevysvetlíš." Počula som celý ich rozhovor. Zamkla som sa a plakala. V noci som nemohla spať. Znova sa mi snívali sprostosti. Rozplakala som sa v spánku. Vyšla som z izby. V obývačke som počula JJa. S niekým volal. Pozrel na mňa. "Okej George. Ráno ti zavolám." Zrušil ho. "Čo sa stalo?" "Poď si ľahnúť ku mne." Nadvihol paplón. Ľahla som si ku nemu. "Rose ja som to tak nemyslel. Prepáč." Pokrútila som hlavou a rozplakala sa pri spomienke na ten sen. "Že ma znova znásilnil, mlátil ma, rezal a všetko. Zavreli ho a ja som mala sepsu. Následne leukémiu." "Neboj sa. Ten ti už neublíži." Zaspala som. Ráno mi bolo zle. Mala som horúčku a kašeľ. Ležala som v obaývačke s mobilom v ruke. Išla som sa do kúpeľni umyť. JJ doma nebol. Iba Cat ktorá netušila čo sa so mnou deje. Sedela som na kraji vani a čsitila si zuby. Okolo kúpeľni prešiel JJ s Joshom. Vypláchla som si ústa a prišlo mi zle. Vyzvracala som tmavú krv. "Cat." "JJ poď ku nej. Na toto nemám žalúdok." Držala som si brucho. Znova mi prišlo zle. Po 15 minútach som si išla ľahnúť do izby. Zaspala som. Na druhý deň som mala len horúčku. Na tretí to bola katastrofa. Nestihla som ani na wc dojsť a už som znova zvracala krv. Boli u nás chalani. Už som aj plakala. Zaspala som a večer to znova na mňa prišlo. V kuchyni keď som si varila čaj. JJ by ani o ničom nevedel keby do kuchyni neprišiel Josh. "JJ ty nebudeš mať asi šťastný deň." Zakričal mu. Zobral ma do nemocnice. Mala som otravu krvi. Dali mi lieky a po 2 dňoch ma pustili domov. Povedali že ak do 3 dní neprestanem zvracať krv tak to je vážne. Prišli Caterininy rodičia. Rovno popred obývačku som šprintovala na wc. Znova som to nestihla. Ktovie čo si o mne museli myslieť. Najlepšie bolo že som sa dala dokopy s Jackom Harriesom. Išla som sa konečne vyvetrať. Mala som to namierené ku nemu. Rovno zavrel dvere ako som vošla do izby. "Čo ti je?" "Stále zvraciam krv. Už týždeň som nič nejedla. Mám pocit že tie tabletky mi ešte viac škodia." Ležala som Jackovi na hrudi. "Lili krv ti tečie z nosa." "Krista." Zakrvavila som si tričko. "Máš tmavú krv." "To je tou sepsou." Vyzliekol si ho a obliekol druhé. Mne už nič iné nebolo len som zvracala krv. Nakoniec zistili že mi škodili lieky a podráždili mi žalúdok ešte viac. Znova som bola u Jacka. Do izby vošla Jackova mamina. "X-krát som ti povedala že keď zakrvavíš tričko tak ho máš namočiť. Čo si vlastne robil?" "To mne tiekla krv z nosa a neskoro sme si to všimli." Prišlo mi zle. Jack na mňa pozrel. "Bež." Zavrela som sa v kúpeľni. Bolelo to. Plakala som. Ostala som sedieť opretá o stenu. Vošiel dnu. "Stále ti je zle?" "Neskutočne." Zobral ma na ruky a odniesol do posteli. Zaspala som a zobudil ma telefón. Volal mi JJ. "Kde si?" "U Jacka. Ráno prídem." "Čo ti je?" "Spala som." "Prepáč. Mama mi volala že jej nedvíhaš." "Čo si jej povedal?" "Že máš mobil na tichom a spíš. Mala by si ísť do školy." Zrušila som ho a mobil si dala na tichý. Bol večer. Jack sedel za počítačom. "Mama mi volala?" "Hej." "Ako dobre že si jej nezodvihol." "Mama nevie?" "Nie. Nevie nič." "Nebojíš sa že jej to JJ povie?" "Nie. Nechce aby som odišla. Čo zase robíš?" "Do školy chujoviny." "Kedy ideš?" "Zajtra poobede." "A vrátiš sa?" "Dobrá otázka." Do izby vošiel Finn. "Odchádzam. Na 2 týždne máš pokoj." "Aj ja zajtra odchádzam takže mi to je jedno." Pozrel na neho. Zakývala som mu. Naobed ma Jack hodil domov. Išiel do školy. Vošla som dnu. Cat kričala po JJovi a ten na ňu hľadel s nadvihnutým obočím. Radšej som išla do izby. Ráno som išla do školy. Stretla som vonku Bena. Radšej som ušla do triedy. Poslednú sme mali mať telesnú. Išli sme na obed. Tašky ako zvyčajne nahádzané na jednej kope. Zjedla som asi polku a išla do telocvični. Cvičiť som nemohla lebo neviem čo. Nevnímala som doktora prečo nemám cvičiť. Ukázala som profesorke ospravedlnenku. Alicia mala zlomenú ruku. "Môžete ísť domov. Ale nech vás nevidí zástupkyňa." Neponáhľali sme sa. Ešte ma stopla profesorka. "Bude volejbalová súťaž o nejaký mesiac." "Ja by som nemala chodiť na tréningi." "Tebe ich netreba. Môžem s tebou počítať?" "Noo." "A chceli ste zase volejbal proti učiteľom. S Benom si dajte dokopy tím." Akurát išiel okolo. "Kedy to bude?" Spýtal sa. "Neviem. Prídem vám povedať." Pokračovala som v ceste. Ben ma zastavil. "Daj mi pokoj. Skončila som s tebou. Nepochopil si to?" Tašku som hodila na zem a bežala na wc. Do umývadla som vyzvracala krv. Prišla za mnou Alicia. "Preboha." "Alicia ja mám sepsu a som na antibiotikách." Slzy mi tiekli po lícach. "Ale neplačeš kvôli nemu?!" "Ani náhodou. Bolí ma celé hrdlo." Vypláchla som si ústa a vyšla von. Volal mi JJ. Padlo mi to dobre. "Máš kľúče?" "JJ zobral si mi ich lebo svoj si si zlomil." "Tak si pre ne príď do štúdia." "Caterina je ako obvykle v škole?" "Hej. Ty si kde?" "Idem ešte do obchodu." "Z kade máš peniaze." "Nespavosť sa občas vypláca." Drzo som si cmukla a zrušila ho. Kúpila som si veľké aloe vera a išla za JJom. Alicia to mala po ceste domov. Kúsok išla sama. Vošla som dnu. Všetci stáli na chodbe a na niečom sa smiali. George si hneď zo mňa spravil opierku. JJ mi dal kľúče. "Neverím že si bola v škole." "Ani ja. Kedy prídeš domov?" "Neviem. Kam ideš?" "Neviem. Asi na tréning. Nechce sa mi sedieť doma." "Kedy ideš najbližšie do školy?" "Zajtra. Ale na kabu." "To nebýva na začiatku roka?" Spýtal sa Josh. "Nám sa to presunulo." Išla som domov a potom na tréning. Prišla som domov a Caterina už ležala s JJom v obývačke. JJ driemal. Zobrala som z izby plyšáka. Caterina sa uhla. Hodila som ho po ňom. "Zamkni sa v izbe skôr ako za tebou začnem bežať." "Neverím ti." Pozrel na mňa. Rýchlo som vybehla na záhradu kde ma zamkol a na drzovku zatiahol závesy. Po hodine ma prestalo baviť ležať na lehátku a hrať sa na mobile. Zaklopala som. Nič. Po 15 minútach som si pred ne sadla a robila rôzne xichty. Znova som zaklopala. Nič. Už som začala čelom. Ale nie dáko silno. Mali ma na háku obaja. Počula som prísť chalanov. Spravila som prasiatko keď odhrnul závesy. Otvoril mi dvere. "Prečo sa nepostavíš?" "Lebo keď si kľaknem tak mám problém sa postaviť." Natiahol ruku. "Že sa ti uráčilo po hodine a pol." "Tvoja chyba že si nebežala do izby ale na záhradu." Zavrela som sa v izbe. Volala mi Darcy že má lístky na Bastille.

Young loveHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin