Prológ

554 70 8
                                    

Sedela v izbe, na svojej drevenej posteli a cez okno hľadela na západ slnka. Sliepky ešte trebalo zavrieť do kurníka, no na to teraz nemyslela. Utrela si slzu, ktorá blúdila po jej bledom líčku. Vlasy mala strapaté a spotené od toľkej námahy. Na šatách kusy blata a sena. Keby ju teraz videla mama, určite by ju vyhrešila za tú špinu, ktorú zanechala na bielych obliečkach. Ohla svoj vychrtnutý chrbát a hlavu si položila na kolená. „Kedy?"šepkala si do lona. „Kedy sa odtiaľ dostanem? Kedy? Kedy sa tu nebudem cítiť ako v pasci a budem si slobodne vykračovať svetom? Kedy?! Bože, vysliš ma." Pri jeho mene si chytila krížik, ktorý mala zavesený na krku. Darovala jej ho matka. Čakala ju ešte práca v krčme. Uvedomovala si, že len peniaze sú kľúčom k jej odchodu.

Around the WorldWhere stories live. Discover now