Around the World

28• Nešťastie v štastí

Prechádzali sa kamennými uličkami, ktoré nemali konca a užívali si chvíľu, kedy ruka v ruke, bok po boku viedli nekonečne veľa konverzácií na nekonečno veľa tém. Z úst im vychádzal nekonečne dlhý smiech a nevšímali si, že im ubieha nekonečne veľa času. Vkročili do kaviarne. Nadýchli sa vône uvarenej kávi a s dvoma takými v ruke z nej aj odišli. Emma venovala nekonečne veľa pohľadov, striebornému náramku, ktorý sa ovíjal okolo jej zápästia a ešte dvakrát toľko chlapcovi, ktorý jej robil spoločnosť.

„Tak čo? Pôjdeme ďalej?" opýtal sa jej Tomáš. Sedeli na tráve pod stromom v tom istom parku, v akom sa nachádzali včera.

„Ako to myslíš? Veď sme si len teraz sadli," obrátila sa na neho Emma.

Tomáš si odchlípol z ľadovej kávy, ktorú držal v ruke a povedal: „Tým "ďalej" som myslel, či si dnes nerezervujeme letenky a pôjdeme niekam inam."

Emma prikývla. Potom si však spomenula, že ju vlastne vidieť nemôže, lebo pozornosť teraz venoval muche, ktorú odháňal. „Dobre."

Nežne ju chytil za ruku a stísol ju. „Dobre."

***

„Ešteže sme to stihli," povedala Emma zadychčane, hneď čo dobehli na izbu. „vôbec som netúžila zmoknúť." Pozrela von oknom. Tam teraz panoval silný dážď. Obrovské sivé mraky sa nakopili na oblohe a zatienili tak slnko, ktoré doteraz svietilo.

„Pri tomto londýnskom počasí človek nikdy nevie," poznamenal Tomáš. Z nôch si skopol topánky a ľahol si na posteľ. „čo budeme robiť?"

Emma skočila vedľa neho a zaujala tú istú pozíciu, čo on. „Oddychovať," odvetila.

„Poďme si zahrať biliard. Dole na recepcií som zahliadol jeden stôl."

„Niéé, mne sa nechce." zaknučala.

„Ale no tak."

„Veď to ani poriadne neviem hrať."

„Tak ťa to teda naučím," hovoril jej.

„Nechcel si náhodou rezervovať letenky?" spýtala sa ho Emma, dúfajuc, že ho touto otázkou odradila. Vkročiť do zafajčenej časti recepcie a zahrať si biliard bolo teraz posledné, po čom túžila. Na nohách mala obrovské otlaky, ktoré ju pálili a tak si chcela užiť nič nerobenie po dlhej prechádzke.

Tomáš si vzdychol. „Hej, máš pravdu." Z tašky vytiahol notebook. „povedz, kam by sme šli?"

„Mám oveľa lepší nápad. Zakryjem ti oči a ty na mape náhodne ukážeš prstom nejakú krajinu," navrhla Emma.

„Tak teda dobre," uznal a posunul sa, aby si jeho partnerka mohla sadnúť za neho a rukami mu zakryť oči.

Tomáš vystrel ruku. Prstom chvíľočku prechádzal po obrazovke, na ktorej bola zapnutá online mapa sveta. Nakoniec prudko zastal. Emma mu odkryla ruky z očí, aby sa tak mohol pozrieť, čo za krajinu vybral.

„Nový Zéland," povedal s úsmevom.

„Nový Zéland," zopakovala Emma.

***

„Idem do sprchy. Smrdím ako zmoknutý pes," zašomral Tomáš a do ruky si vzal čisté biele tričko a boxerky.

„Dobre. Mne akurát volá mama," oznámila mu a hovor prijala. Tomáš sa medzitým stratil v kúpeľni.

„Ahoj, mami. Ako sa máš?" prihovorila sa Emma k svojej matke.

„Ahoj, Emmi," pozdravila sa mama uzvlykane.

„Čo sa deje, mami?" Emma vycítila, že niečo nie je v poriadku

„Ja... Ja..." habkala mama.

„No tak, mami. Všetko je v poriadku. Upokoj sa." upokojovala ju Emma.

Z telefónu sa ozval hlboký nádych a výdych. „Emmi, tvoj ocko..."

„Čo je s ním? Je v poriadku?"

Mama sa znovu rozplakala. „On je... on... och, je mi to ľúto. Tak veľmi mi to je ľúto." Pustil sa z nej obrovský plač.

„Čo sa mu stalo? Chcem to počuť, mami," opýtala sa Emma roztraseným hlasom.

„Zomrel," šepla jej mama pomedzi vzlyky.

Emma sa zvalila na zem a otupene hľadela na olúpanú omietku na stene. „Nie," zašepkala. Z očí jej vyšli slzy a brázdili dole po jej bledých lícach. „Nie, nie, nie, nie," opakovala si.

„Je to pravda, Emmi. Infarkt. Musíš sa vrátiť domov."

„Vrátim," rýchlo jej odvetila a zložila. Mobil hodila na posteľ. Rozplakala sa. Jej drahý ocko. Jej mužský vzor. Túžila, mať niekedy takého partnera ako bol jej otec. K mame sa správal vždy lojálne a milo. Veľmi ju ľúbil. Jej telo teraz vyzeralo ako malé kĺbko zabudnuté na zemi. Plakala tak dlho, až nemala čo vyplakať. Nevšímala si smradľavú tekutinu, ktorá vyšla z jej úst a celú ju zašpinila. Z kúpeľne vyšiel Tomáš. Úškrn mu z tváre hneď zmizol, keď si všimol v akom stave je Emma. Pribehol k nej. Objal ju a nežne sa opýtal: „Čo sa stalo?"

Emma si pošúchala oči, pričom si ešte viac rozmazala maskaru po tvári. „Zruš mi letenku na Nový Zéland. Musím sa vrátiť na Slovensko." Odmlčala sa a potom mu začala všetko vysvetľovať.