Around the World

22• Priznanie

„Vážne?" opýtal sa zvedavo.

„Hej," vzdychla. Snažila sa vyhnuť Tomášovemu pohľadu.

„Lebo aj ja."

V Emminej hlave všetko prasklo. V bruchu jej poletoval roj motýlikov. Cítila sa ako veľká hmota želatiny. Tešila sa. A veľmi.

„Naozaj?" Hlas jej priškrtilo.

„Áno," Podišiel k nej a sadol si vedľa. „Myslel som, že si si všimla všetky tie moje náznaky. Ale očividne nie," hlesol.

V izbe zavládlo ticho.

„Emma, ja... ja si neviem pomôcť," priblížil sa k nej. Jej hlava pod jeho mohutnými rukami bola taká maličká, bezbranná. Pobozkal ju. Najprv jemne. Ako jarný vánok, ktorý vám prehrabne vlasy. Keď cítil, že sa neodťahuje, privinul si ju bližšie. Bozkával ju čoraz lačnejšie a lačnejšie. Náruživejšie a náruživejšie. Emma bola v siedmom nebi. Odtiahol sa od nej a počkal, kým sa spamätá z jeho bozku.

„Mala by si ešte o mne niečo vedieť," zašepkal.

Obrátila sa k nemu a chytila ho za ruku. „Počúvam,"

Zhlboka sa nadýchol a začal: „Vieš, kedysi som bol iný. Bol som fakt debil. Sebecký, drzý, manipulatívny a mal som veľkú slabosť pre dievčatá. Menil som ich ako ponožky. Prestala ma nejaká baviť? Nevadí. Vymenil som ju za inú. Lámal som im srdcia a vôbec sa o ne nezaujímal. Bol som zákerný. A preto chcem, aby si vedela, že už taký nie som. V mojom živote hraju rolu dôležití ľudia, ktorí ma prinútili si vstúpiť do sebavedomia. Zamyslieť sa nad sebou. To aký som. A že je to zlé. Tvrdo som pracoval na tom, sa zmeniť. No vďaka tomu, že som to aj sám chcel, sa mi to podarilo. Hovorím ti to preto, aby si vedela, aký som bol predtým. A aby ma nehrýzlo svedomie. Pochopím, ak sa ti zhnusím. Pochopím, ak so mnou nebudeš chcieť, mať niečo spoločné. Len chcem, aby si vedela, že ťa mám rád a že mi na tebe veľmi záleží. Myslím to s tebou vážne. Žiadna mi neočarovala viac ako ty."

Po tomto dlhom vysvetľovaní sa Emma k nemu nahla a jemne ho pobozkala. Keď si ju chcel pritiahnuť bližšie, odtiahla sa. „Som rada, že si mi to povedal. Že som bližšie spoznala tvoju minulosť. No teraz je prítomnosť a ja ti verím. Nevzdám sa ťa."

Žiarivo sa usmial. Oči sa mu leskli od radosti. Zobral si ju do náruče. Stískal ju. Ovoniaval jej dlhé blond vlasy. Spoločne sa rozprávali, kde zajtra pôjdu. Čo navštívia.

„Pôjdem už asi spať," Zazývala.

„Máš pravdu. Ľahneš si vedľa mňa?"

„Myslím si, že na to je ešte príliš skoro," povedala s úškrnom a vyplazila mu jazyk. Unavene si ľahla do postele. Zaspala s úsmevom na perách.

Ospravedlňujem sa, že je kratšia, ale aspoň niečo 😂😜.