Around the World

8• Amalfi

Emma si ešte stále nebola istá či je dobrý nápad prespávať už znova v cudzom dome. Avšak pravda bola, že Nina jej až tak cudzia nebola. Vedela o nej dostatok vecí - jednou z nich bola, že určite nie je sériový vrah.

Nad pobrežím Amalfi obloha pomaličky naberala oranžový vzhľad. Slnko mal vystriedať mesiac a poletoval tu ľahký morský vánok. Vzduch tu bol vlhký ako v skleníku, no Emme to vôbec neprekážalo. Spolu s Ninou a Bibou sa chystali do mesta. Biba im sľúbila, že im to tu všetko pokazuje.

„Zoberte si aj sveter!" kričala na ne z dola Biba. „Večer je chladnejšie."

Emma sa poobzerala po izbe v ktorej mala spať spolu s Ninou - žlté steny, drevené postele, skriňa a malé okno.

„Tak čo? Ideme?" ozvala sa Nina.

***

Mohutné skaly, ktoré bez hanby vyrástli priamo z vĺn slanej vody a na svojom chrbte nosia ľudské obydlia - Amalfi. Všetky tri spoločne prechádzali sady plné citrusových stromov. Ich citrusová vôňa pôsobila na Emmu ako aromatická terapia na upokojenie nervov. Žasla nad sídlami maľovaných pastelovými farbami, ktoré na svojich stenách mali otlačené mená tvorcov.

„Táto oblasť je známa výrobou citronového likéru," povedala Biba. „Takže, ak si chcete privyrobiť môžete brigádovať na citrónových sadoch. I ja som, tak začínala," zasmiala sa pri tej spomienke.

„Zdá sa mi to, ako super nápad, čo povieš?" spýtala sa Nina.

„Hej, je. Mali by sme do toho ísť. Potrebujem nejaké peniaze a dobrodrúžstvo!" zvolala Emma.

„Dobre, baby, kamoška má muža, ktorý vlastní jeden menší sad, takže zajtra skoro ráno tam pôjdeme a spýtame sa či nehľadajú pomoc," navrhla Biba.

Obidve súhlasili a pokračovali v zdolávaní stŕmeho schodiska úzkej uličky.

Vyskytli sa na obrovskom námestí plného obchodov, stánkov s čerstvým ovocím, zeleninou a iných potravín - v centre mesta. Nachádzali sa tu plno ľudí z rozličných pôvodov, ktorý si prišli užiť dovolenku, splniť cestovateľský sen, zrelaxovať. Slnko už definitívne zmizlo zo svojho obzoru. Na tmavej oblohe teraz svietil mesiac s kde-tu posiatými hviezdami. Áno, bolo to nádherné.

***

„Dievčatá, toto je môj manžel, Lukáš," ukázala Biba na svojho muža, ktorý sedel na pohovke s knihou v jednej ruke a citrónovým likérom v druhej. Aj napriek tomu, že sedel bol vysoký a bradu mal zarastenú. Na nose mu ležali okuliare na čítanie, ktoré si ihneď zložil, aby im mohol podať ruky.

„Teší ma," povedal hrubým hlasom a usídlil sa späť na pohovku.

„Dievčatá, čo keby ste mi pomohli s prípravou večere? Dnes by som chcela urobiť pravé talianské extra mazľavé špenátové rizoto."

„Jasné, žiaden problém," odvetila Emma.

„Takže, čo máme urobiť?" opýtali sa Nina a Emma.

„Vyberte zamrazený zeleninový vývar z mrazničky, ryžu, ale tú so značkou Arborio, cibuľu, šampiňóny, cesnak, cuketu, mladý špenát a parmezán. Ostatné si vyberiem sama," riadila ich.

***

„Hmm, chutí to naozaj výborne. Úplne inak, ako naše slovenské rizoto." pochvaľovala si Emma.

„To je pravda. No ešte ste neochutnali všetko z talianskej kuchyne. Tešte sa na zajtra," povedala Biba.

Zvyšok večera strávila Emma s Ninou v izbe. S plnými bruchami si odfukovali na posteliach a rozprávali sa o zajtrajšku. Vtom niekto zavolal na Ninin mobil.

„Och, bože, to je môj priateľ. Teda expriateľ," zagúľala očami.

„Daj mi ho."

„Čo?"

„Tvoj mobil,"

Nina sa zatvárila neisto, no predsa jej podala svoj mobil.

Emma hovor prijala a hneď na to sa ozvala: „Čo chceš?"

Človeka na druhej linke jej hlas zaskočil. „Nina?"

„Tu žiadna Nina nie je, ale jej kamoška. Prestaň vyvolávať Nine, aby si už konečne mohla užiť tých Talianov, čo na ňu vyčkávaju v rade!" kričala Emma a Nina v pozadí len zadržiavala smiech.

„Eeee, no... Odkáž jej, že ju milujem, prosím."

„Nie nemiluješ, keby hej, nepodvádzal by si ju. Zbohom!" zložila.

„Tak toto bolo super!" smiala sa Nina.

Znovu zazvonil mobil.

„To mu nestačila tá podpásovka od teba?" šomrala.

„To je môj mobil," opravila ju Emma a pozrela na displej. Volala jej mama.