Around the World

6•Nina

„Vstávaj, dievča,"budila ju ráno stará pani. Emma ešte stále nevedela uveriť tomu, že prespala u cudzej osoby. No keď tá starká vyzerala tak nevinne...

„Áno, áno, už som hore,"mrmlala ešte v polospánku. Cítila sa nevyspate. Celú noc nevedela zaspať pod starou ťažkou páperovou perinou. A keď ju odkryla bola jej strašná zima.

„Naraňajkujeme sa a môžeme vyraziť. Urobím ti menšiu exkurziu po meste."

Emma vstala z postele. „Môžem vám nejako pomôcť s raňajkami?"

"Nie, všetko už je pripravené. Spravila som lievance," žmurkla na ňu.

Emma sa zhlboka nadýchla. A ozaj, po dome sa šírila sladká vôňa lievancov.

„Mali ste ma zobudiť skôr. Pomohla by som vám,"vyčítala jej.

„To nestojí za reč. Si tu ako hosť."

Sadli si za kuchynský stôl. Na ňom už boli položené taniere s nadýchanými lievancami poliatými sirupom a čakali, kým sa do nich niekto zahryzne.

Emma si odkrájala z okruhlej lievance a obsah vidličky si namierila do úst. „Hm, je to výborné. Chutí to, tak dobre ako vonia,"pochvaľovala si.

„Som rada, že ti chutí,"pousmiala sa pani.

Dojedli a Emma navrhla, že umyje riady.

„Ale rýchlo. Potom sa umy, prezleč a vyrážame!"kričala za ňou pani.

***

„Váu, je tu krásne,"žasla Emma.

Nachádzali sa v kupole Baziliky svätého Štefana a spoločne si užívali nádherný výhľad na mesto. Domy rôznych tvarov, stromy, autá...
Navštívili už trojloďovú synagógu- jedna z najväčších v Európe, budovu opery postavenú v renesančnom štýle, poprechádzali sa po Veľkej tržnici, ktorá bola taká obrovská, že Emma nedovidela na jej koniec a deň v Budapešti sa chystali zakončiť kávou v kaviarni New York.

***

Emma si obzerala pozlatené točené stĺpy a ligotavé zrkadlá a popritom si odchlipkávala z vynikajúcej šálky kávy.

„Ako sa vôbec voláte?"opýtala sa pani po chvíli a šálku položila na malý tanierik. Bolo jej veľmi trápne pýtať sa na jej meno až teraz. Uvedomila si aké to bolo neslušné.

„Anastázia,"odpovedala jej.

„Pekné meno."

„No v tvojom veku bolo v móde. A letelo po mne veľa chlapcov,"usmiala sa.

Emma sa uškrnula. Určite to musela byť pravda. Predsa videla jej fotky z mladosti. Bola naozaj kočka. Rozhodne bola Anastázia z tých dievčat, ktoré lámali chlapcom srdcia. I teraz by tomu nebolo inak. Na ulici sa za ňou obzeral nejeden postarší pán. Síce už mala sivé vlasy a vrásky, no predsa v nej bola istá iskra. Hlavne v jej očiach. Boli žiarivo modré.

„Boli ste niekedy na Slovensku?" pokračovala ďalej v konverzácií.

„Áno, ale len raz. Šla som sa pozrieť do Košíc,"odvetila jej.

„Aha." Svoj zrak upriamila na zem a hlboko sa zamyslela.

„Kam by si chcela ísť?"

„Hmm?"vytrhla sa z premýšľania.

„Kam by si chcela ísť po Budapešti?"

„Ee, asi do Talianska,"odpovedala.

„A peniaze ti vystačia? Lebo, ak nie, nejaké ti dám,"navrhla.

„Nie, nie, chcem si nájsť brigádu. Mohla by som zbierať jahody v nejakom sade alebo niečo také,"povedala. Vôbec sa necítila, že by chcela okrádať nejaké babky. A už vôbec nie babku, akou je Anastázia.

„To je výborný nápad,"žmurkla na ňu.

„Máte to tu veľmi pekné."

„Jasné, že máme. Veď je to Budapešť,"smiala sa Anastázia.

Emma pozrela na hodinky. Boli štyri hodiny poobede. „Myslím, že by som už mala ísť na vlak."

„Tak poď. Odprevadím ťa."

***

Nachádzali sa na obrovskej vlakovej stanici. Vlak do Talianska mal ísť až o pol hodinu, preto si spokojne sadli na lavičku.

„Ešte raz by som sa vám chcela poďakovať za vašu štedrosť a milosť,"hovorila jej Emma.

„Ach, dievča, nemáš za čo. Potešilo by ma, keby si si ešte zobrala toto. Nešli sme na obed a určite si hladná." Podávala jej sáčok s pečivom.

„Ďakujem,"objala ju silno Emma. „Ste si istá, že to zvládnete sama domov?"

„Emma, pripadám ti, že som invalid?"

„Nie," pípla.

„Tak potom so mnou, tak nezachádzaj a nerozprávaj!"hrešila ju Anastázia.

„Prepáčte,"zachichotala sa.

„Kedykoľvek ma ešte navštív, budem rada."

„Jasné."

Vlak prichádzal a spolu s ním sa Emma postavila. Svoj vak si hodila na chrbát a vystrela sa. Štipec na vlasy, ktorý jej držal blonďavé vlasy pokope si dala dole. Ešte raz sa objala s Anastáziou a vkročila do vlaku. Sadla si do kupé, ktoré bolo zatiaľ prázdne a zjedla syrové pečivo od Anastázií. Oprela sa o sedadlo a zapla si pieseň. Spoločne so spevákom si pospevovala text pesničky a pozerala sa na mihotajúcu panorámu mesta. Pomaličky zaspávala...

***

Strhla sa z krásneho sna-bola na pláži, vypekala sa pod slnkom a obsluhoval ju sexy čašník- pozrela sa, kto ju zobudil. Oproti nej sedelo čiernovlasé dievča a v ruke zvieralo mobil.

„Si len obyčajný debil! Nenávidím ťa!"kričalo doň. „Nie, nie! Ty ma počúvaj! Ani som neodišla z mesta a už sa ku mne dostala fotka, ako oblizuješ moju najlepšiu kamarátku?! Obidvaja ste u mňa skončili! Rozumieš? Nevolaj mi, nepíš, nechcem ťa ani vidieť!"zvrieskla a zložila. Potom si všimla Emmu. „Ou, prepáč, nechcela som ťa zobudiť, ja len... len...."nestihlo dopovedať a rozplakala sa. „Môj fra..frajer ma pod.. podviedol s mojou najlepšiou kamarátkou,"vzlykala.

Prisadla si k nej a pohladkala ju po chrbte. „Nevadí, aspoň si zistila, že to je hajzel a tvoja kamarátka je krava,"utešovala ju. „Uvidíš, všetko bude v poriadku. Nemala by si pre toho kreténs plakať. Ty si slovenka?"

„Polo. Moja mama je slovenka a otec maďar."povedala pomedzi vzlyky.

„Aha, som Emma,"predstavila sa jej.

Utrela si slzu. "Ja som Nina,"usmiala sa.

„Cestuješ do Talianska?"

„Áno, aj ty?"

„Hmm,"

„Idem sa tam popozerať a nájsť si brigádu. Plus tam býva moja sesternica a ty?"

Emma jej začala rozprávať celý príbeh od začiatku. Odkiaľ je a kde sa ocitla...