Around the World

16• Let

Emma ešte stále neverila, že sa jej splnil sen. Veď, akoby to bolo ešte len včera, čo bola na Slovensku a pomáhala svojim rodičom na farme. No teraz stojí tu. Pred Bibinim domom v Taliansku, ktoré opúšťa a ide ďalej. Do Thajska.

„Ešte raz, vám za všetko veľmi pekne ďakujem," povedala im po stí raz.

„Hovorím ti, že nie je za čo," smiala sa Biba vrúcne Emmu objala. „Určite sa nám ešte ozvi. A toto sú tvoje zarobené peniaze z brigády. Aberto ti ich po mne posiela." Vsunula Emme do dlane bankovky.

„Och, ďakujem."

„Ahoj, Emmi," hodila sa Nina Emme okolo krku. „Budeme si volať, všakže?"

„Pravdaže," súhlasila.

„Výborne," povedala Nina a na líce jej vlepila kamarátsku pusu. Emma sa začervenala, keď si spomenula na včerajšok. Ako ju Nina pobozkala priamo v mori.

Taktiež sa rozlučila a podala si ruku s Lukášom. Tomáš jej zobral batoh a uložil ho do kufra taxíka, ktorý ich čakal pred domom. Spoločne si do neho nasadli a viezli sa na letisko. Emma spomínala na to, ako hĺtala každý detail tejto nádhernej krajiny, keď sem prišla. Citrusové sady a všetká tá príroda jej už nebola cudzia.

„Tešíš sa?" opýtal sa jej Tomáš.

„Áno, veľmi!" zvolala. „A ty?"

„Och, samozrejme," usmial sa na ňu, tak pekne ako to vedel len on. Bola rada, že ho pri sebe má. Že nie je sama a dobrodrúžstva budú zažívať spoločne.

„Mala by som zavolať rodičom, počkaj, prosím," povedala a z vrecka šortiek si vytiahla mobil.

„V pohode."

Emma vytočila mamine číslo a čakala, kým to zdvihne.

„Emma?" ozvalo sa na druhej strane linky.

„Ahoj, mami. Ako sa máte?"

„Máme sa dobre, zlatíčko. A ty?"

„Mám sa výborne. Hádaj čo! Som na ceste na letisko a odlietam do Thajska!" vyhŕkla Emma.

„Vau! To je úžasné, Emmi. Prajem ti to. Len na seba dávaj pozor, jasné?"

„Áno, mami. Budem. Pošlem ti aj fotky z Talianska. Budú sa ti páčiť," hovorila Emma. Tomáša pred ňou radšej nespomínala. Keby sa tak aj stalo, mama by šalela od strachu, že sa jej dcéra fláka s niekým koho ledva pozná. A možno, by aj mala pravdu. Emma sa taktiež porozprávala s otcom a s bratmi, ktorí jej povedali všetky novinky. Že Elen s Leom sú spolu takí sladkí, že je to až trápne. Že pani Ružičková odvedľa už porodila piate dieťa.  A že im veľmi chýba. Rozlúčila sa s nimi so sľubom, že im ešte zavolá. Zvyšok cesty sa pozerala von z okna na panoramu Talianska.

„Sme tu," povedal Tomáš, keď parkovali pri letisku. Zaplatil taxikárovi, vytiahli si svoje batohy z kufra auta a namierili si to na majestátnu presklenenú budovu letiska. V nej sa nachádzala miliarda ľudí, ktorí čakali na svoje odlety, pasové kontroly a bezpečnostné kontroly. Dvojica cestovateľov týmto všetkým prešla a pohodlne sa usadili vo veľkej hale, kde čakali na lietadlo. Mámila ich vôňa reštaurácií a bufetov naokolo.

„Nedáš si niečo na jedenie?" opýtal sa jej Tomáš a rukou si uhladil čierne nohavice.

„Nie, ďakujem. Možno neskôr," informovala ho Emma. Pre stiahnutý žalúdok nevedela ani na jedlo pozrieť. Začínala mať stres z letu.

Prikývol a z batohu si vytiahol banán. Roztvoril ho a zakúsol sa do neho. Emma vyprskla do veľkého smiechu.

„Čo ti je vtipné?" čudoval sa.

„Len to, že ho ješ tak smiešne. Prepáč, za moju hlúposť. Si od neho všade špinavý."

„Neviem jesť banán, aby to nevyzeralo úchylne,"smial sa s ňou. "A rozhodne nie si hlúpa."

„Tak to budeš musieť vysvetľovať jemu." ukázala na chlapa oproti ním. Lišiacky pozeral na Tomáša a olizoval si pery.

Tomáš sa začervenal a šupku banánu hodil do najbližšieho koša.

***

O niekoľko minút neskôr už sedeli v lietadle. Letušky ich poúčali, ako si správne zapnúť bezpečnostný pás, nasadiť kyslíkovú masku a kde je najbližší únikový východ. Sedeli niekde v strede spolu so starou paniou, ktorá sedela pri okne a hneď, ako sa usadila, zaspala.

„Bojíš sa?" obrátil sa na ňu s touto otázkou.

„Eh, nie," presviedčala skôr seba, ako jeho.

„Naozaj? Lebo si celá bledá a vystrašená. Nieže sa pozvraciaš."

„Uh, no dobre. Bojím sa. Vživote som nelietala a bojím sa, že spadneme," triasol sa jej hlas.

„Neboj sa. Všetko bude v poriadku. Určite nespadneme. Len sa skús ukľudniť. Nádych, výdych. Som tu s tebou." Svoju ruku jej položil na tu jej. Pozrela sa, no neodtiahla ju.

Lietadlo štartovalo. Emma mu stískla ruku. Rozbehlo sa a kolesá odlepilo od zeme. Zalapala po vzduchu a svoje nechty mu zatkla do kože.

Zasyčal od bolesti, no ruku neodtiahol.

Zatvorila oči a kňučala nech sa to lietadlo už vyrovná. Keď sa tak stalo, pomaličky oči otvorila a pozrela na Tomáša. Rýchlo nechty uvoľnila a svoju ruku odtiahla akonáhle videla, čo mu spôsobila.

„Ach, prepáč," odtrela si pot z čela. „netušila som, čo robím."

„Je to úplne v poriadku. Chápem ťa. To isté som robil pri svojom prvom lete aj ja."

Usmiala sa na neho. Pozrela von oknom. Cez okno bolo vidno obláčiky ako také cukrové vaty a krajinu. Bolo to nádherné. Takto vidia svet vtáci? Všetko bolo tak maličké. Z tašky vytiahla časopis, v ktorom si začala listovať. Celkom si aj na let zvykla. Možno to nebude až také zlé...