Around the World

9• Kto je ten chlapec?

Premýšľala, či to má zdvihnúť.

„Emma?" ozvalo sa z mobilu, keď zdvihla.

Priložila si mobil k uchu a povedala: „Áno?"

„Dievčatko moje, príď domov, prosím ťa," skučala mama.

„Mami, nerob mi to ťažké. Pochop, že ste ma na farme dusili, chceli mať zo mňa vašu kópiu. Ja som chcela niečo iné a za tým si práve idem," vysvetľovala.

Počula, ako mama vzdychla. „Emma, si si istá, že to takto chceš?"

„Áno."

Mama vzdychla znovu. „Tak už s tým nič nemôžem spraviť, jedine sa s tým zmieriť."

„Mami, kľud, nie som na celý život preč. Len na pár mesiacov. Uvidíš, ani sa nenazdáš a už budem doma," utešovala ju.

Rozlúčili sa so sľubom, že si budú pravidelne volať, a Emma jedným klikom hovor zrušila.

„Tak čo? Usmiernila si sa s rodinou?" zvedavo prižmúrila oči Nina.

„Hej."

***

Na druhý deň sa Emma s chuťou zahryzla do obrovského croaissantu, ktorý na ňu čakal ráno na stole. Lístkové cesto sa jej rozplývalo na jazyku a zalizovala sa až po uši.

„Za desať minút vyrážame z domu, takže si švihnite," zvolala Biba popri umývani riadu.

Onedlho už všetky sedeli v aute na ceste do sadov. Slnko tu už bolo dávno na svojom horizonte a príjemne hrialo pokožku.

„A sme tu."

Vystúpili z auta a poobzerali sa. Sad bol na menšiom kopci. Brigádnici ho už oberali jedna radosť a obrovské citróny ukládali do debničiek. Plné debničky odnášali menšie nákladné autá, ktoré stáli pri príjazdovej ceste.

Z diaľky prichádzal muž, ktorého Biba hneď spoznala.

„Ciao, Bibiana," pozdravil sa jej po taliansky a podal jej ruku. Upravil si klobúk na hlave, ktorý ho mal chrániť pred slnečným žiarením.

„Baby, toto je Aberto. Je to muž, o ktorom som vám hovorila. Riadi to tu. Aberto questo è Emma e Nina."

Aberto im podal ruky a Emma z toho usúdila, že ich Biba predstavila. Odtiahli sa od nich nabok a rozprávali sa o niečom po taliansky.

„Rozumieš im?" obrátila sa Emma na Ninu.

„Ani slovo."

Po chvíli sa spolu vrátili bok po boku a s vrúcnim úsmevom na tvári.

„Mám pre vás dobré správy," prehovorila Biba. „Aberto, by vás chcel prijať. Môžete začať už dnes. No predtým, ako začnete, stavte sa u neho v kancelárií a preukážte mu doklady totožnosti. Neskôr po vás prídem. Nebojte, Alberto vie po anglicky," informovala ich. Rozlúčila sa s pánom Abertom, dievčatami a odšoférovala preč so svojím strieborným Fiatom. Aberto si overil ich doklady a ostal v kancelárií zatiaľ, kým ony dve šli do práce. Čakalo na ne nekonečne veľa radov citrusových rastlín.
Emma sa rozbehla po mäkkej tráve a tvár nastavila slnku. Nina na ňu pozerala a smiala sa, že sa správa šialene.

„Čo je na tom, že mám šťastný deň?"

Nina kráčala za ňou bez odpovede.

Emma pozerala do hora na čistomodrú oblohu a dýchala prímorský vzduch. Páčilo sa jej tu.

„Au!" vyhŕkla a preletela cez niečo tvrdé. Pristála na zemi. Pošúchala si koleno na ktoré dopadla a pozrela sa, čo spôsobilo jej pád. Zakopla o debničku. Citróny v nej boli teraz rozsýpané po zemi.

„Stai bene?" Objavil sa pri nej chlapec zhruba v jej veku a podával jej ruku.

„E... e... e... prepáč ja ti... ja ti nerozumiem," povedala zmätene.

Chlapec sa začal smiať a Emma na neho pozerala, či je pri zmysloch.

„Ahoj," pozdravil sa jej. „Prepáč, myslel som, že si talianka, čo tu brigáduje."

„Ty... ty si slovák?" Ešte stále bola zmätená.

„Áno, je na tom niečo zle?" zaškeril sa. „A pýtal som sa, že či si v poriadku."

„Nie, nie ja lenže som nevedela, že tu na tejto brigáde stretnem nejakého slováka,"vysvetlila. „A áno, som v pohode."

Chlapec ešte chcel niečo povedať, no už sa k ním prirútila Nina. „Videla som, ako si spadla. Nie je ti nič? Ale bolo to vtipné."

„Ha-ha, nie, som vpoho." Oprášila si svoje nohy.

„No dobre, tak poď. Tamto máme začať," ukázala za seba.

„Hm... dobre, tak ahoj e..."

„Tomáš. A ty si?" Uhladil si svoje hnedé vlasy.

„Emma," usmiala sa.

„Ahoj, Emma."

„Čau." Obrátila sa a spolu s Ninou odkráčali druhým smerom.

„Kto to mal akože byť?" spýtala sa Nina, keď boli v bezpečnej vzdialenosti od neho.

„Brigádnik," odvetila.

***

Po práci po ne prišla, Biba. Presne ako sa dohodli. Nastúpili do jej auta a nechali sa viezť.

„Tak ako bolo?" nadhodila Biba.

„Čo myslíš? Ako asi mohlo byť na zbieraní citrónov?" odvrkla jej sesternica.

„Nepáčilo sa ti tam?" opýtala sa. Oči mala prižmurené. Sústredila sa na cestu.

„Nie, páčilo, veď to je obyčajná brigáda. Ale vypytuješ sa ako mama. A vieš si predstaviť, ako vyzerá na takej brigáde."

„Dobre, prepáč, dnes bude na večeru domáca pizza," zvolala.

„Vážne? Mňam," vyhŕkli obe naraz. Žalúdky im už im švŕkali od hladu. Emma pozerala von oknom na panorámu, ktorá sa len tak mihotala pred jej očami.

„Ako vlastne pracuješ, Biba?" spýtala sa Emma.

„Pracujem v obchode s výrobkami z citrónu. Likéry, kozmetika..."

„To vážne?"

„Áno, toto mesto je najväčší dovozca citrónov a dokonca tu máme tie najvačšie," hovorila.

Zastali na semafore. Emma ešte stále sledovala dianie von oknom, keď tu si všimla Tomáša, ako sa preváža na skateboarde. Vlasy mu strapatil vietor a na chrbte mal ruksak. Sledovala ho, až kým jej nezmizol zo zorného poľa.