Around the World

1•Rutina

Rána sú každý deň rovnaké. Vstane, umyje sa, vlasy si zapletie do vrkoča, pozrie sa do kurníka, či sliepky nezniesli vajcia, nakŕmi všetky zvieratá na farme, pomôže s prípravou raňajok a ide do školy. Ani toto ráno, nebolo výnimkou.

„Emma, vstávaj!" Prirútili sa do izby na povale jej starší bratia Daniel a Dávid. Boli si takmer na vlas rovnaký - svetlohnedé vlasy, opálená pokožka, modré oči. Okrem znamienka pri Danielovom oku.

„Kľud, už vstávam, okej?"povedala naštvane a odkryla sa. No ihneď to oľutovala, kedže mimo prikrývky panoval studený ranný vzduch.

Daniel sa otočil a zo skrine vybral župan, ktorý jej následne hodil na posteľ.

Zamrmlala letmé ďakujem a zababušila sa doň.

„A teraz makaj!" zakričali pri odchode z izby.

Zagúľala očami a vstala z postele. Pristúpila k stolíku, na ktorom stálo malé stolové zrkadielko. Z blonďavých vlasov si uplietla vrkoč a v zrkadle si skontorolovala, či vyzerá aspoň trocha normálne. Obliekla sa do bieleho svetra a čiernych nohavíc. Umyla sa a prešla cez kuchyňu rovno na dvor. Tam ju už čakala maštaľ a výbehy pre zvieratá. Vonku bolo mokro, preto si musela vziať gumáky. Šla ku kurníku a otvorila dvierka. Sliepky z neho vyšli a ona skontrolovala, či tam náhodou nenechali nejaké vajíčka. Následne dala všetkým zvieratám žrádlo.

„Už si ich dokŕmila?"opýtal sa jej Daniel.

„Áno,"odpovedala mu.

„Tak poď, pomôžeme mame s raňajkami."

Spoločne kráčali zaroseným trávnikom. Cestou zo záhrady odtrhli pár paradajok. Vstúpili do domu, kde už ich čakala mama.

„Šup, šup! Poďte mi pomôcť,"popohnala ich.

„Ja...Ja som si ešte nespravil domácu úlohu. Úplne som na ňu zabudol."

„Mal si si ju urobiť už včera." varovne pozrela mama na Daniela, no potom si len vzdychla. "choď... ale švihni si!"

Zagánila na Daniela. Vedela, že klame. Domáce úlohy si robí vždy včas. Keď má prísť na varenie, vždy sa vyhovorí. A mama mu na to stále naletí.

„Tak, Emma, sme na to samé. Robím praženicu. Nakrájaj prosím cibuľu, papriku a hoď to na panvicu."

Pomohla mame a prestrela stôl, kde naukladala taniere s hotovým jedlom.

„Dobré ráno, dievčatá,"pozdravil otec.

„Dobré ráno, aj tebe,"odvetila Emma.

Mama Lucia pobozkala svojho manžela Lukáša a podala mu noviny.

Všetci sa zišli na spoločných raňajkách. Raňajkovali a delili si úlohy, čo kto spraví po škole. Všetci traja chodili do tej istej školy o pár dedín ďalej.

Po raňajkách sa Emma obula, na chrbát si hodila svoj modrý batoh a spolu s bratmi šli na autobus. V autobuse ju už čakala kamarátka Elena. Bol to asi jediný človek s ktorým sa na škole rozprávala. Spolu s Leom, ktorého mal autobus vyzdvihnúť až v ďalšej dedine.

„Tak čo? Ako sa máš?"opýtala sa jej Elen.

Emma si sadla vedľa nej. Jej bratia si sadli dozadu, tam už mali svojich kamošov.

„V pohode, a čo ty?"

„Dá sa to,"vyškerila svoje biele zuby. Ryšavé vlasy nosila taktiež zapletené do vrkoča ako Emma. Poznali sa už od narodenia. Ich mamy sú totiž veľmi dobré priateľky.

„Dáš mi opísať domácu z matiky?"

„A čo si také robila, že si si ju nespravila sama?"uškrnula sa Emma.

„No, vieš... Myslela na Lea a tak..."

Emma sa pousmiala. Už dávno vedela o Eleninich sympatiách k Leovi.

„Ahojte,"pristúpil k ním Leo a sadol si za ne.

Elen, sčervenela a sklopila zrak.

„Čo ste robili cez víkend?"opýtal sa ich Leo, charizmatický blonďák.

„Hm, bola som len doma, maximálne v krčme na zmene,"odpovedala mu Emma.

„Mojej sučke Laile sa narodili šteniatka!"vyhŕkla Elena, no znova sčervenela, keď na ňu pozrel Leo.

„Jéj, to je zlaté,"zasmial sa.

Autobus zastal a všetci z neho vystúpili. Smerovali k škole.

„Dievčatá, opúšťam vás,"povedal Leo, akonáhle videl svojich kamarátov. "Po škole sa stretneme a ideme na naše miesto?"

„Jasné,"povedali naraz.

Emma počkala kým Leo odíde z ich dohľadu a potom spustila: „To si nevedela byť nenápadnejšia?"smiala sa.

„Čo? Prečo?" Čudovala sa Elena.

„No, bola si pred ním celá červená. Bolo to...komické,"smiala sa.

„Och, bože, bolo to až také zlé?"

"Neboj, len sa správaj normálne,"povedala a spoločne vošli do budovy školy.

Po škole sa spolu všetci traja zišli v autobuse. Emmu škola poriadne vyčerpala. Neučila sa zle, no rozhodne nepatrila medzi bifľošky.

„Ach, dnes som sa dozvedel, že po mne Kollárová ide,"zagúľal Leo svojimi modrými očami.

„Lebo si pekný,"vyhŕkla zo seba rýchlo Elena, na čo ju Emma musela buchnúť.

„Čo?"

„Nič, nič."

Spoločne kráčali k lesu za kostolom. Bol temný a tmavý, no ani to ich neodradilo do neho vkročiť. Možno, že sa zdalo, že idú trocha hlboko, no vedeli kam idú. Zastali pri obrovskom kmeni, na ktorý si všetci traja posadali.

„Niečo tu pre vás mám,"povedal Leo a z vrecka nohavíc vytiahol balíček cigariet.

Elen vytreštila oči. „Odkiaľ to máš?"

„Aspoň na niečo mi tá Kollárová bola,"zachechtal sa a jednu si zapálil.

Elen si bez váhania tiež jednu zobrala. Už sa naťahovala po zapaľovač, no Leo ju zastavil. Naklonil sa k nej a končekom cigarety jej zapálil. Emma zazrela ako sa Elen zachvela. Pozrela na balíček a hypnotizovala ho. Váhala, či si ma zobrať, no nakoniec odolala. Vzala zapaľovač a počkala kým jej plameň zapaľovača nerozhorí cigaretu. Potiahla a v hrudi pocítila ostrú bolesť. Do očí sa jej hrnuli slzy a chcelo sa jej kašľať, no potlačila to. Vydýchla zo seba dym a s obdivom ho sledovala ako sa rozplynie.

„Ako vidíte svoju budúcnosť?"opýtal sa ich Leo."Čo by ste chceli robiť?"

„Chcela by som byť modelka,"začala Elen. „No rodičia mi to nedovolia. Chcú mať zo mňa veterinárku."

„Bola by z teba výborna modelka,"povedal jej Leo a pohladil jej líce.

Emma sa zarazila, keď videla ako pred ňou Leo flirtuje, no svojej kamarátke to priala.

„Ja by som chcela cestovať. Po celom svete,"povedala zasnene.

„A ty si myslíš, že ti to výjde?"zasmial sa."Keď tvoji rodičia vidia tvoju budúcnosť na vašej farme..."

"Výjde to. Uvidíte." Pozerala na zamračenú oblohu a predstavovala si na nej lietadlo. V jednom takom sa raz bude nachádzať. A oni sa na ňu budú z dola pozerať ako odlieta. Možno navždy.

Prvá kapitola je na svete!! Čo na ňu poviete? Páči sa vám? ❤️ ďakujem za každé ohlasy!! -infinityvibes ❤️