Around the World

11• Pláž

„Čauko!" s týmito slovami za ňou pribehol pri práci Tomáš.

„Hmm, ahoj," Zliezla z rebríka a pozornosť venovala jemu. Nina to všetko sledovala s potmehúckym výrazom na tvári.

„Včera bola sranda, že?" začal. „Nechceš si to ešte niekedy zopakovať?"

„Jasné, bolo by to super," uznala mu.

„Čo tak si to zopakovať napríklad dnes?

„Okej."

„O šiestej?"

„Dohodnuté."

Oslnivo sa na ňu usmial. Rukami si prešiel po hnedých vlasoch a odkráčal preč. Emma pozrela na Ninu. „Opováž sa niečo povedať. Fakt, varujem ťa," povedala.

Nina sa snažila zadržiať smiech, no nešlo jej to.

Zagúľala svojími modrými očami a ďalej sa venovala citrónom.

***

Akonáhle prišli do domu sa obe rozbehli do izieb.

„Hej! Hej!" kričala na nich Biba. Zastavili sa v polke cesty po schodisku a zrak upriamili na ňu.

„Čo poviete na to, keby sme sa dnes išli troška osviežiť do mora?"

„Áno!" vykríkli naraz. „No nemôžeme byť dlho. Emma má dnes o šiestej večer rande," dodala Nina.

„Dobre, choďte sa prezliecť do plavok a vyrazíme," nariadila.

„Ide aj Lukáš?"

„Šiel by, no nemôže. Má ešte nejakú prácu."

Dievčatá prikývli a odkráčali po drevených schodoch do izby.

„Čo povieš?" opýtala sa Nina Emmy pozerajúc sa do dlhého zrkadla stojaceho vedľa skrine.
„Tieto? Alebo tieto?" Prikladala si k telu najprv obyčajné žlté dvojdielné plavky a potom plavky rúžovej farby s gorálkami.

„Žlté. Rúžovú nenávidím," odpovedala Emma a do tašky su zbalila osušku, opaľovací krém a iné nepodstatnosti.

***

Pláž sa nachádzala pár kilometrov od domu, a tak šli pešo. Hneď, ako prišli na pláž si vystreli osušky pod slnečník, ktorý si zapichli do zeme a svoje telá si natreli opaľovacím krémom. Ľahli si na uteráky a ako jašterice sa opekali na slnku. Emme sa páčilo ako sa jej slnečné lúče dotýkali pokožky a pomaly naberala farbu. Zavrela oči a započúvala sa do mora. Do toho príjemného šumu, ktorý bol med pre jej uši. Jej nosné receptory zachytili vôňu morskej soli. Vstala a po horúcom piesku  prešla k vode. V mori sa kúpalo mnoho ľudí a to isté chcela okúsiť, aj ona. Pomaly vykročila jednou nohou vpred. Tá sa ponorila do morskej vody a zaborila sa do mokrého piesku. Ešte nikdy sa nedotkla mora. Voda bola studená, no ani to ju neodradilo od toho, aby išla ďalej. Vo vode bola už po prsia. Telo si zvyklo na chlad. Vlastne voda bola vlážna. Zrak upriamila dole. Maličké rybičky jej hrýzkali kožu na päte. Nebolelo ju to, no aj tak ich odohnala. Plávala. Plávala až k bojám. Hlavu ponorila pod vodu a otvorila oči hoci vedela, že ju neskôr budú štípať. Takto doplávala až k bojám a naspäť. Neskôr sa k nej pridali aj Nina, aj Biba a spoločne plávali, ošplechovali sa a sťahovali si navzájom plavky.

„Dofrasa! To je už pol piatej! Zachvíľu máš rande! Musíme ísť!" vykríkla Nina, keď spolu ležali na uterákoch a sušili si svoje mokré telá. Začali sa baliť a obliekať. Emme bolo smutno, že opúšťa, tak nádherné miesto, no vedela, že tu ešte príde.

***

„Zober si tieto moje šaty," ponúkala Nina Emme rúžové obtiahnuté šaty.

„Už som ti hovorila, že neznášam rúžovú," kňučala Emma.

„Tak tieto," vytiahla červené šaty áčkového strihu.

„Tie by šli."

„Vyskúšaj si ich."

Emma si ich prevliekla cez hlavu a pozrela do zrkadla. Šaty jej padli ako uliaté. Končili tesne nad kolenami a hodili sa jej k vlasom. „Sú úžasné. Ďakujem ti. Neviem, čo by som robila bez teba, kedže ja som si toho veľa nezbalila."

„Vôbec nie je za čo. Poď trošku ťa upravím." Pritiahla k nej stoličku, na ktorú ju posadila a začala ju líčiť.

Štetce rôznej veľkosti Emmu šteklili na tvári.

„Si si istá, že ma nezmaľuješ ako štetku?"

„Preboha, nie, dôveruj mi. Mala som za sebou kurz vyzážistky," odfrkla a ďalej sa venovala Emminej tvári, ktoré maľovala ako plátno.
„Hmm, ešte by to chcelo troška červenej," povedala a do ruky vzala svetločervený rúž a aplikovala jej ho na pery. Vlasy jej učesala a jemne natočila, tak aby to vyzeralo prirodzene. „Dobre, myslím, že si krásna a perfektne pripravená," riekla a stoličku otočila k zrkadlu.