Around the World

23• Potulky

Bolo krásne, slnečné a horúce ráno. Slnko svojími teplými lúčami pošteklilo po líčkach dvoch zaľúbencov, ktorí spali ako zaťatí. Dôvodom bola včerajšia dlhá a ťažká noc, ktorá im priniesla slzy i šťastie. Prvý vstal Tomáš. Zývol a prešúchal si svoje ospalé oči, červené od cigaretového dymu v klube. Pristúpil k Emme. Spala ako šteňa, ktoré sníva o hore kostí. Nahol sa k nej a obdaroval ju bozkami na líce, nos i čelo.

„Vstávaj, dobrodrúžstvo volá!" zakričal jej naschvál priamo do ucha.

„Áu, toto si nemusel," zakňučala a prevalila sa na druhý bok.

„To máš za ten pohár vody," Vyplazil jazyk. „A teraz poď, lebo zmeškáme raňajky!" zakričal znovu.

Lenivo sa vyplazila z postele. Vzdychla si a vykročila do nového dňa.

***

„Tak toto je šialené!" vískala Emma.

„Že? Predstav si to na Slovensku," smial sa Tomáš.

Plávajúce trhy síce vyzerali vzrušujúco na fotkách, no naživo to bolo ešte lepšie. Sedeli na drevenej loďke - namaľovanej na pastelovú modrú - a plavili sa dlhým kanálom. Predtým, ako pochodia pamiatky, si chceli niečo nakúpiť na cestu. A tento trh toho ponúkal veľa. Bol doslova farebným chaosom lodičiek. Staručké thajčanky predávali na svojich loďkách rôzne suveníry, ovocie ako sú mangá, liči, ananásy, rambutany a čompu. Taktiež nemohla chýbať ani zelenina, korenie, sladkosti, pečivá či plody mora. Doslova stačilo len ukázať prstom a predavačka to naporciovala do tašky hotové na jedenie. Naokolo sa týčili bambusové domčeky, vyrastajúce priamo z vody. Obidvaja mohli vidieť veľký rozdiel medzi tým ako sa žije na Slovensku a ako v Thajsku.

***

Emma sa doširoko usmiala, keď videla Wat Pho - chrámový komplex - na vlastné oči. Vstúpili do hlavného chrámu. Uprostred neho stála alebo skôr ležala socha veľkého budhu.

„Čítala som, že tento Budha má takmer 47 metrov. Celý je zo zlata. Okrem očí a chodidiel. Tie sú z perlete. Leží preto, lebo to má znázorňovať, ako sa dostáva do nirvány." sypala zo seba Emma.

„Vau. Čo ešte o tomto mieste vieš?" opýtal sa Tomáš a podišiel bližšie k soche.

„No, nachádza sa tu takmer tisíc vyobrazení Budhu a vznikli tu aj thajské masáže," mudrovala.

„Tak si to teda poďme pozrieť." Vzal ju za ruku a odtiahol preč.

Ocitli sa v ďalšej miestnosti. Emma híkala nad dlhým radom zlatých sôch. Keby ich začala počítať, doslova by ich tu bolo tisíc.

„Je to... nádherné," zašepkala. „Odfotíš ma pri tom?" spýtala sa Tomáša.

„Pravdaže." Vzal do ruky jej mobil a rýchlym pohybom ju cvakol.

Okolo hlavného chrámu sa rozprestierali menšie vežičky. Zaujímavé na nich bolo, že boli ozdobené rôznými ornamentami. Spoločne sa ruka v ruke prechádzali areálom až kým neskončili vonku. Za bránou. A rozhodli sa pozrieť si niečo ďalšie.

„Čo keby sme si zajazdili na slonoch?" navrhol Tomáš.

„To nemyslíš vážne," zasmiala sa Emma. Prišlo jej to až neskutočné.

„Ale myslím," odpovedal vážne.

„No dobre, poďme. Ale vieš, kde máme takú možnosť?"

„Cestou na trhy som si všimol menšiu čistinku. Viem, ako sa tam dostaneme."

***

Emma zaochkala, keď videla desiatku pásucich sa slonov na čistinke lemovanej banánovníkmi a palmami. Dojedla mango, ktoré držala v sáčku a rozbehla sa za tými obrovskými stvoreniami.

O malú chvíľu už na nich sedeli obaja a viezli sa dlhým lesom. Pred nimi šiel sprievodca, ktorý bol pripravený zasiahnuť v nečakanom probléme.

„Je to neskutočné! Zážitok na celý život!" zakričala na Tomáša a pohladkala slonovy sivú popraskanú kožu. Ten spokojne potriasol hlavou a zdvihol do výšky chobot. Zasmiala sa nad týmto gestom a hladkala ho ďalej.

***

„Ugh, som úplne vyčerpaná," vzdychla Emma a hodila sa do červeného kresla.

„Hej, tá cesta na Kráľovský palác ma úplne vyčerpala."

Emma si spomenula na druhý komplex, ktorý navštívili. Nazvať ho veľkolepým bolo slabé slovo. Bol obývaný kráľovskou rodinou. Zlaté strechy, rôzne ornamenty, sošky, architektonické poklady, drahé kamene. Čerešničkou ma torte bola obrovská socha Budhu vyrobená z priehľadného zeleného jadeitu.

Obaja už ležali vo svojich posteliach. Premýšľala nad tým, že je vďačná za tento deň, vďačná za to, že sa jej naskytla možnosť cestovať. Veď to bolo ešte len predchvíľočkou, čo bola na Slovensku. Vo svojej posteli na farme a občas v jej mysli kričalo, že je to nemožné. No teraz tým hlasom v mysli ukazála. Ukázala, že sa to dá. Všetko je možné. Treba len chcieť.... V mysli jej zablúdilo aj k Tomášovi. Je možné, že sa zo sukničkára stál tým, kým tvrdí, že je? Je to len jej naivita?