Around the World

5•Zlodejka

Zobudil ju hlas, ktorý vychádzal z reproduktora. Žena v ňom oznamovala, že sú pri Bratislave a o chvíľu budú na stanici. Pozviechala sa a začala za sebou upratovať papieriky čokolády, ktoré večer spraskala.

Vystúpila z vlaku. Takmer stratila rovnováhu. Stuhnuté nohy sa ešte spamätávali. Okolo nej prechádzalo milión ľudí, takmer ju prevalcovali. Nechcela si robiť žiadnu prestávku v Bratislave, rozhodla sa, že nastúpi na ďalší vlak. Tentoraz smeroval do Budapešti. Predtým si ešte kúpila lístok a usalášila sa v najbližšiom vlaku, ktorý tam smeroval. V kupé bola sama, za čo sa poďakovala. Bohu? Vesmíru? Panej za pultom?
Na uši si nasadila slúchadlá a unášala sa hudbou, ktorá z nich hrala. Skontrolovala si mobil. Bolo skoro ráno, rodičia ešte určite spali a nevšimli si, že ich dcéra nie je doma. Preto jej neprišli žiadne esemesky. Čakala, že keď to zistia budú ju nimi bombardovať.

„Dobré ráno, môžem vám niečo ponúknuť z našej ponuky?"opýtala sa žena a podávala jej malú kartičku.

Pozorne si ponuku prezrela a napokon povedala: „Dala by som si jeden jablkový koláč a kávu, prosím...ďakujem."

Žena s úsmevom prikývla a odišla. Emma sa ďalej venovala hudbe v jej ušiach.

O niekoľko zastávok ďalej, keď už dojedla vynikajúci jablkový koláč (na ktorý jej chuťové poháriky budú spomínať naveky) a vypila kávu, sa pri nej objavil nejaký muž.

„Dobrý deň sa praje, slečna,"vstúpil do kupé, ktoré si predtým zatvorila a sadol si oproti nej. Pár mastných vlasov si rukou prešiel i upravil si kravatu, ktorá bola priviazaná okolo jeho tĺstého krku.

Emme sa predstava o tom, ako s ním bude cestovať po celý ten čas vôbec nepáčila.
„Dobrý,"odvetila.

Svoju aktovku si položil vedľa seba a pozrel von oknom. „Dnes tu máme krásne počasie, že?"

Emma mu musela uznať. Vonku svietilo krásne slnko a obloha bola svetlomodrá takmer bez mráčika.

„Kam cestujete?"opýtal sa jej pán.

„O to si starosti robiť nemusíte,"odpovedala mu štipľavo, no s úsmevom.

Mužovi zamrzol líščí úsmev na tvári a svoj zrak odvrátil na krížovky, ktoré si medzitým vybral z aktovky.

Po pol hodine muž zaspal s hlavou položenou na okne.

„Pfff."

Zdá sa jej to? Alebo si ten muž práve prdol? Aké nechutné, pomyslela si. Okéj, každý prdí, je to prirodzená vlastnosť, no toto bolo fakt nechutné! Ihneď otvorila okno.

Po pár ďalších zastávkach muž bez slova vystúpil a Emma sa potešila samote. Znova skontrolovala mobil. Čakalo ju šesť správ a neprijaté hovory. Boli od jej matky, otca, bratov, Elen a Lea.

7:35//Mama: Preboha! Emma! Okamžite sa vráť domov! Čo ti to napadlo? Len tak odísť z domu a na rozlúčku nám napísať jeden zdrap papiera? Ak neprídeš domov, zavolám políciu.

Rozhodla sa na túto esemesku odpovedať jednoducho.

9:05//Ja: Nikoho nevolaj, prosím. Som v poriadku. Už mi viac prosím nehovor, čo mám robiť. Mami, ver mi.

Na ďalšie správy sa rozhodla nereagovať. Otec písal, že sa o ňu bojí a nech príde domov. Daniel s Dávidom písali, že farmu mali riadiť spoločne, ale prajú jej to. Elen s Leom jej popriali šťastnu cestu a nech im niečo prinesie.

***

Emma po dlhej ceste vystúpila z vlaku a snažila sa nájsť východ. Kráčala dole schodami spolu s jej turistickým ruksakom. Neďaleko si všimla toalety. Rozhodla sa, že si tam pôjde trocha osviežiť tvár studenou vodou.