Around the World

2•Práca

Elen bola do Lea zamilovaná už od základky. Všetky dievčatá na ňom zbožňovali jeho blonďavé vlasy, modré oči a rozkošné jamky v lícach, no zároveň sa báli. Báli sa jeho odmietnutia. Bol to typ chlapca, ktorý dievčatá kruto odmietal. Čakal len na jednu. Elen tajne dúfala, že to je ona. Síce Leo vyzerá nebojácne, Elen v ňom videla strach. Najprv ten strach bol taký maličký ako zrnko maku, no deň za dňom sa zväčšoval a zväčšoval. Ten strach je jeho otec. Tlačil na neho a chcel mať z neho vzorného, ukážkového syna. Taký však Leo nie je. Viac mu chutí zakázané ovocie.

Vonku pršalo a Emma pozerala telku. Preklikávala programy a snažila sa nájsť niečo, čo ju zaujme. Napokon ju zaujal jeden televízny program, na ktorom vysielali rôzne cestovateľské denníky a zážitky.

„Na čo sa to pozeráš?"opýtal sa jej Dávid a hodil sa na látkovú pohovku vedľa nej.

„Program o cestovaní,"odvetila mu, pričom mala oči stále sústredené na obrazovku.

Dávid vstal a jedným pohybom telku vypol.

„Hééj, čo to robíš?"spýtala sa ho rozhorčene.

„Trebalo by ešte pozatvárať zvieratá."

Zatvárila sa kyslo. Vôbec sa jej nechcelo. Oveľa radšej sa jej páčila myšlienka predstavovať si samu seba v rôznych tropických destináciach.

„No poď, ty lenivec,"povedal a stiahol ju z pohovky.

***

Slnko už zapadlo a Emma kráčala po dedine, smerom ku krčme. Čakala ju práca až do záverečnej. Roznášanie piva a iných drinkov, umývanie riadu, utieranie stolov, či vyhadzovanie miestnych z krčmy, ktorí mali alkoholu až-až. Vôbec sa netešila, no výplata bola celkom slušná a potrebovala ju, kedže z dediny chcela odísť.

Zložila sa v menšom sklade, v ktorom sa nachádzali kadejaké prepravky od fliaš, či už plné alebo prázdne. Okolo pása si zaviazala zásteru a šup do práce. Krčma bola pojem pre malú izbu v budove vedľa potravín. Špinavé steny a smrad cigariet, či alkoholu - asi najpresnejšia charakteristika. Mala i vonkajšie sedenie a malé ihrisko, no ktoré decko by sa tu prišlo hrať medzi miestnych "pacientov"?

„Óú, Em-ma,"ozval sa pri nej miestny pijan. V sebe mal dostatok alkoholu, no vyjadrovať sa ešte celkom vedel. "anjelík môj, nalejééš mi?" Usmieval sa od ucha k uchu. Začalo sa mu čkať, no nevšímal si to. Očami ju vyzliekal a predstavoval si všelijaké prasačinky.

„A nemali ste už dosť?"opýtala sa celkom trpezlivo. S takouto situáciou sa už neraz stretla.

„Kdéžé, práve, že mi nestačíí. Noc je mladáá! Kiežby bola mladá i moja stará."ušrnul sa a vyšiel z neho hurónsky smiech.

Nepočúvala ho. Vyšla spoza pultu a chytila ho za rameno. „Ukážte, pomôžem vám."povedala a jemne ho sotila k východu.

„Nechaj ma! Nalej mi!"zvrieskol. Ruku jej silno stísol. Od bolesti zasyčala.

Vtom pribehla jej kolegyňa- Anna. Mala cez tridsať rokov, bola to milá žena. Bývala so svojími rodičmi, o ktorých sa starala.

„Pomôžem ti,"navrhla a hneď sa ho chopila.
„ak neodídeš, budeš tu mať zákaz vstupu do konca tvojho života. Myslím, že na dnes si už mal dosť a nechceme tu po tebe upratovať bordel,"hovorila mu a popritom ho odstrkovala k dreveným ošúchaným dverám. Otvorila ich a drsne ho sotila.„tak, späť do práce,"usmiala sa na Emmu.

Emma sa krútila medzi stolmi a roznášala nápoje, sem-tam utrela mokré a špinavé dosky stolov. Na každej zmene v krčme stretne nejakých otcových kamarátov, ktorý mu potom referujú ako sa správala a pracovala.

***

Po náročnom dni, ležala vo svojej posteli a kontrolovala si na mobile, či náhodou nedostala nejaké notifikácie alebo správy. Rada si pred spaním prezerala rôzne obrázky sveta, pamiatok a prírody. Začula ako sa k jej izbe niekto blíži. Vypla mobil a schovala ho pod vankúš. Myslela si, že to je jej mama, no vydýchla si, keď videla Danielovu hlavu vo dverách.

„Môžem?"

„Áno."

Daniel prešiel popri okne, smerom k jej posteli. Sadol si na ňu. Posteľ sa prehla pod toľkou váhou. „Prečo nespíš? Zajtra vstávaš do školy."

„Nie som ešte unavená."odvetila.

„Ani po toľkej práci?"opýtal sa jej.

„Nie."

„Čo si robila?"ukázal smerom na mobil, ktorý trčal spod vankúša.

„Prezerala som si obrázky... Nič pre teba."

„Ukáž mi ich,"navrhol Daniel a posunul sa k nej bližšie. Emma ho mala rada. Chápal ju a bol pre ňu veľkou oporou. Oboch svojich bratov ľúbila, no k Danielovi cítila väčšiu náklonnosť.

Emma nasmerovala obrazovku smerom k nemu a on spozornel.

„Je to krásne, no prečo sa na to pozeráš?"hľadel na ňu.

„Lebo tam raz pôjdem,"odpovedala mu jednoducho. Pri pomyslení na veľkomesto, pamiatky a to veľké dobrodružstvo sa zachvela.

„To nejde. Rodičia nám odkázali farmu, o ktorú sa treba starať,"povedal smutne.

„Hmm,"prikývla, no vduchu si myslela svoje. Síce mala Daniela rada, no ani on jej sen nevyvráti. To nikto.

prepáčte za tie zmeny, no rozhodla som sa zmeniť mená matky a otca, tak aby ste v tom nemali zmätok :))