Around the World

17• Thajsko

Emme sa zdálo, že let prebehne hladko, bez žiadných komplikácií. No mýlila sa. Po chvíli na to, ako sa upokojila, sa začalo lietadlo silno triasť.

„Čo sa to deje?" opýtala sa chvejúcim sa hlasom.

Z reproduktora sa ozval pilotov hlas: „Oznamujeme vám, že práve prechádzame zónou, kde sú časté turbolencie."

„Turbolencie?" vydesila sa.

„Áno, turbolencie. Neboj sa. Nič sa nestane." upokojoval ju Tomáš. „Zachvíľu to prestane. Uvidíš."

Emma nasucho prehĺtla a oprela sa o sedadlo. Privrela oči a nechala Tomáša hladkať ju po pleci. O chvíľu turbolencie prestali. Presne tak, ako povedal Tomáš. Vydýchla si a do uší si nasadila slúchadla. Hrala jej príjemná hudba, ktorá ju upokojovala. Opäť zavrela oči a podľahla hlbokým tónom huslí, nech ju uspia.

Strhla sa zo spánku. Zdálo sa jej, že spala len pár minút, no na hodinkách sa ukázalo, že spala pár hodín.

„Mohol si ma kľudne zobudiť," zašomrala Tomášovi. Pošúchala si oči, aby sa aspoň troška prebrala.

„Nechcel som. Radšej som ťa nechal spať,"

Prikývla na súhlas.

„Tu máš jedlo, ktoré letuška doniesla," podal jej škatuľu s jedlom. „O dve hodiny pristávame,"

Emma sa nemohla väčšmi tešiť, ako pri pohľade na ryžu s mäsom, keď otvorila škatuľu. Umierala hladom, a tak neváhala a pustila sa do jedla bez žiadných ďalších okolkov.

Po jedle si spokojne odfúkla. Pozrela na babičku, ktorá sedela pri okne. Spala a pochrápkavala. Kučeravá parochňa jej pomaličky zliezala z hlavy pri tom, ako mala opretú hlavu. Emma sa nad tým pousmiala a ďalej nedočkavo čakala, kým pristanú.

V Thajsku bolo oveľa teplejšie a vlhkejšie ako v Taliansku. Nachádzali sa v taxíku, ktorý ich mal zobrať do hotela. Vysokou rýchlosťou míňali všetkú tu nádhernú prírodu. Rôzne palmy, banánovníky a iné porasty bujne kvitli a Emma sa ich nevedela vynadívať. Nevšímala si pritom všetok ten neporiadok na uliciach.

„Aké máš zatiaľ z toho pocity?" upriamil sa na ňu s touto otázkou Tomáš.

„Vynikajúce!" vyhŕkla. „Je tu naozaj krásne. Ešte krajšie je to tu naživo ako na obrázkoch. A čo ty?"

„Máš pravdu," prikývol. „Je to tu nádherné."

Z taxíku vystúpili o pár minút. Stáli pred veľkým hotelom. Nebol to žiaden luxus, no ani podpriemer. Pred hotelom sa týčili vysoké palmy, bananovníky, oleandre, citrónovníky a  pomarančovníky. Kry naokolo boli ostrihané do rôznych tvarov. Celá hotelová predzáhradka pôsobila na človeka príjemným dojmom. Vstúpili dnu do hotela. Vnútrajšok hotela ich prekvapil. Bol zariadený do orientalného štýlu a vyzeralo to naozaj dobre. Veľká recepcia, v ktorej stredom bol recepčný stôl a za ním veľký zlatý budha. Okolo stáli  sedačky a kreslá z ratanu a bambusy pri okne. Zo stropu viseli dlhé medené lampy. Vybavili si všetko potrebné čo mali a recepčná im podala dve kartičky od ich izby.

Otvorili dvere od izby, ktorá sídlila na štvrtom poschodí. Dve postele z tmavého dreva boli postavené vedľa seba. Medené lampy - tie isté ako na recepcií - boli zapnuté, pretože sa vonku pomaly, ale isto stmievalo. Izbu dekorovali orientálne obrázy nad posteľami.

„Páči sa mi tu!" zvískla Emma a skočila na posteľ pri okne.

„Hej," súhlasil Tomáš a urobil presne to, čo ona. „Čo by si dnes chcela podniknúť?" spýtal sa.

„Som strašne unavená," vzdychla. „Takže sa asi pôjdem vybaliť a môžeme zájsť do mesta na večeru. Čo na ti povieš?"

„Mne to tak vyhovuje. Práve som dúfal, že nič dobrodrúžne mať v pláne nebudeš. Som unavený ako ty." Prekrížil si ruky za hlavu.

Emma napísala rýchlu esemesku mame, kde ju informovala o tom, že už prileteli a sú v poriadku. Potom sa prinútila vstať a vybaliť si všetky veci z tašky.