Around the World

4•Útek

Na druhý deň, ráno bola rozhodnutá odísť. Dlho čakala na tento deň. Deň čo deň preň tvrdo pracovala a zarábala. Po schodoch kráčala bosými nohami a v hlave si dookola premietala svoj plán. Bol víkend, nič ju tu už nedržalo.

„Zober si papuče,"prikázala jej mama, len čo vstúpila do kuchyne.

Emma sa obrátila a mrmlajúc si o tom, že jej nie je zima, šla po papuče.

„Dáš si ovsenú kašu?"opýtala sa mama po jej príchode do kuchyne.

„Hej,"zašomrala.

„Čo si taká?" Krútila mama očami.

„Aká? Taká?"

„Bez nálady,"odpovedala

„Som len unavená, nič viac. Prepáč,"vzdychla. Vlastne ani nevedela, prečo sa správa, tak podráždene. Veď dnešok mal byť deň jej úteku!

Mama na to nič nepovedala a ďalej sa venovala hrncu s ovsenými vločkami.

„Nechceš mi pomôcť?"spýtala sa Emmy.

Emma si podráždene znovu vzdychla a vstala. Vybrala misky z drevenej skrinky a naservírovala do nich hotovú kašu. Ozdobila ju ovocím, orechami a medom.

„Ďakujem,"povedala mama.

„Hmm."

„Zavolaj ostatných nech prídu jesť."

Emma si to zamierila do izby jej bratov. Otvorila dvere a zrak jej padol na dve dýchajúce mŕtvoly, ležiace v posteliach. Spokojne si v teplúčku odfukovali.

„Vstávať!"zakričala.

„Uhmm,"unavene reagovali.

Sadla si na stoličku a pozorovala ich. Daniel sa mykol a pozrel smerom na ňu.

„Vyzeráš ako nejaká vrahyňa, keď nás takto pozoruješ,"zasmial sa.

„Sakra, nemohol si ešte drichmať? Práve som sa ťa chystala v spánku zadusiť vankúšom,"zašepkala strašidelným hlasom.

Daniel sa uškrnul a vyliezol z postele, keď videl, ako si jeho brat vylihuje v posteli, skočil na neho ako taká divoká šelma.

„Auuu,"zamrmlal Dávid a vyplazil sa z postele.

„No tak, poďte. Raňajky vychladnú."

***

Sedeli spoločne za stolom a raňajkovali ovsenú kašu.

„Je to výborne, mami,"vychvaľoval si Dávid, pričom mu jedlo padalo z úst.

„Ďakujem." Srdečne sa usmiala na svojho syna.

Mama prešla zrakom na všetky svoje deti.

„Deje sa niečo, mami?"ozvala sa Emma. Pomaličky si nakládala lyžicu mazľavej kaše do úst.

„Ale, nie, nič. Len tak rozmýšľam, že keď vyrastiete, budete sa musieť o túto farmu postarať. A dúfam, že to bude pre vás česť. Boli to moje a ockove roky práce,"venovala teplý pohľad otcovi. Ten nikdy počas raňajok ani nemukol. Pre neho raňajky boli čas, aby si pred prácou prečítal noviny.„tie maštale tu nevyrástli len tak a ani tá zelenina. Toto je niečo, čo živilo a aj bude živiť nás všetkých."

„Neboj sa, mami, táto farma bude v dobrých rukách a mi traja sa o ňu perfektne postaráme, že?"ozval sa Daniel a zrak uprel na Emmu a Dávida.

„Jasné,"

„Uhm,"

Po zvyšok dňa bola Emma zavretá v izbe. Spravila pár veci v záhrade. Rozmýšľala, či si k sebe nepozve Elen a nepovie jej o tom pláne, no napokon to zavrhla. Ležala na posteli so svojím čiernym kocúrom Larrym a snažila sa napísať listy pre tých najpodstatnejších ľudí v jej živote.

Milá, rodina,
Než ste našli tento list, určite Vás zalial pot paniky, kde som. Ak nie, nevadí. Podstatné je, že som v poriadku. Rozhodla som sa odísť. Na farme som sa cítila akoby som sa mala každú chvíľu zadusiť. Nemala som voľnosť. Chcem cestovať. Toto bol môj celoživotný sen a ja si ho idem splniť. Prosím, nevnímajte ma ako rozmaznané pubertálne decko, ktoré sa búri. Nie je to tak. Nepoviem, Vám, kde všade idem. Sľubujem, že sa mi nič nestane. Zbalila som si slzný sprej aj vreckový nožík. Dúfam, že ma pochopíte. Určite niekedy prídem, síce teraz neviem kedy. No navždy by som Vás neopustila. Časom Vám zavolám.
                  S láskou, Vaša dcéra a sestra Emma.

Milí, kamaráti,
Možno neviete, o čo ide a možno áno. Každopádne vám to poviem v tomto liste. Odišla som z domu, aby som mohla cestovať. Je to môj sen a chcem, aby si ho splniť. Nebojte, neodchádzam navždy. Mám Vás rada a zvládnete to bezomňa.
S láskou, Vaša kamarátka Emma.

„Tak čo, Larry? Čo na to povieš?"opýtala sa ho, keď dopísala.

Larry-čierny kocúrik, si listy prezeral. Potom na ne svojími útlymi labkami skočil. Emma si ho vzala do lona.

„Aléé,"zatiahla. „podľa mňa, to nie je až také zlé."

Kocúr sa na ňu díval a následne ju labkou chňapol po líci.

„Nemusíš mi za to dávať facky,"zamračila sa. „zapneme si nejakú hudbu,"povedala a jedným pohybom zapla rádio, ktoré bolo po jej pravici. Z rádia začala vychádzať párty pieseň.
Chytila Larryho za jeho malé telíčko a začala s ním tancovať.

„Super, že?"

Larry sa z jej zovretia vymanil a utiekol.

„Nevďačné mačky,"zašomrala si pre seba a ďalej pokračovala v tancovaní.

***

Všetci pracovali vonku na farme a Emma dostala príležitosť. Príležitosť vplížiť sa do rodičovskej spálne a ukradnúť peniaze. Nechcela svojích rodičov okrádať, no aj tak, tam boli aj jej peniaze, kedže časť sumy, ktorú zarobila im musela darovať. Vstúpila do izby a kľakla si k otcovemu nočnému stolíku. Otvorila prvú zásuvku a z nej vytiahla malý trezor. Zadala heslo- dátum ich svadby. Už neraz sledovala svojho otca, ktorý si odkladal peniaze. Trezor zapípal a otvoril sa. Bolo v ňom pomerne dosť peňazí. Vzala z neho pár stoviek a vrátila ho naspäť.

***

„Spíš?" Do izby sa prikradla mama.

„Ešte nie."

Mama si sadla na jej posteľ a pohladila ju po blonďavých vlasov.

„Mám ťa rada, Emma."zašepkala.

"Aj ja teba."

Mama jej darovala bozk na dobrú noc a potichu sa odkradla preč.

Emma chvíľu počkala, kým každí zaspí a z pod postele vytiahla turistický ruksak. Použila ho len raz, keď mali ísť zo školy na túru. Odvtedy na neho len sadal prach. Zbalila si doň len to najpodstatnejšie - pár tričiek a nohavíc, šortky, drogériu, spodné prádlo, peniaze, doklady, jedlo, ktoré ukradla z kuchyne, knihu a iné.
Pomaličky a potichu šla dole schodami, každí už spal a preto nikoho nechcela zobudiť. V kuchyni vyložila na stôl listy a do ruksaka prihodila pár müsli tyčiniek, čokolády, žemličiek a vody. Po špičkách prebehla do predsiene, obula sa a opatrne otvorila dvere. Zavrela ich a vydýchla. Je voľná? Bude. Keď nasadne na vlak. Rozbehla sa na vlakovú stanicu. Už dávno bola tma a pouličné lampy svietili. Na malej vlakovej stanici si kúpila lístok do Bratislavy. Za okienkom bola mamina kamarátka, ktorá tu pracovala. Emma dúfala, že ju nespozná. To sa našťastie nestalo. Mala na hlave kapucňu a žena- Monika, už dávno bola ospalá a musela vydržať ešte tých pár hodín v práci. Nastúpila na vlak, ktorý ju mal odviezť do Bratislavy. Je teraz voľná? Áno. Emma si spokojne vzdychla, keď si sadla na svoje sedadlo. Dobrodrúžstvo sa môže začať.