Popoluškou by chcela byť každá...

Kapitola 24

„We are sending out

a love message to the world

a love message to the world.

Can you hear the message of looooooove." Náš falošný spev sa niesol diaľnicou.

Strecha stiahnutá, hudba vypeckovaná a blázni, ktorí nevedeli, čo od dobroty. Kým nezablikali policajné svetlá a ja som sa nezošuchla naspäť na sedačku.

„Čo teraz?" spýtala som sa so strachom, načo sa Nate uškrnul.

„Zakývaj im," zaznel Adam zozadu a kľakol si na sedačku. Namiesto kývania im však ukázal prostredníky. Lizzie sa vedľa rozosmiala a držala si vlasy, ktoré jej neposlušne lietali okolo tváre.

„Adam," zahriakla som ho, no Nate len pridal plyn. Zajačala som a zodvihla ruky do vzduchu. Na Masserati boli policajti krátky. Rútili sme sa po mestskom objazde a slnko nám svietilo do očí.

„Tak kam?" ozval sa Nate a preletel cez tri pruhy, načo Lizzie vystrašene zapišťala. Adam sa sklátil na sedadlo a rozstrapatil Lizzie vlasy. Opierala som sa o podpierku na hlavu a s úsmevom ich pozorovala. Adam sa správal k Lizzie láskavo, aj keď niekedy mu tie sprosté reči neušli. Dokonalý, nevlastný brat.

„Prestaň," zahnala sa po jeho ruke a nafučala sa.

Asi dva týždne som s ňou neprehodila slovo, keď mi to Adam oznámil. Vedeli to dlho, ale dozvedela som sa to až po priznaní, že chodím s Nathanielom. Dokonca aj ten podrazák to vedel, len ja som si myslela, že Lizzie paktuje s Adamom.

„Čo keby sme šli dole k súkromnej pláži a pripojili sa k dnešnej party?" ozval sa zozadu zaujato Adam a žmurkol na mňa.

Zamyslene som hrýzla peru a očkom pozrela na Natea. Ten len pokrčil plecami a vyhodil smerovku a zaradil sa do odbočovacieho pruhu. Druhú ruku mal položenú na mojich stehnách a prsty prepletené s mojimi. Oprela som sa o sedadlo a pozorovala krajinu okolo seba.

Čo potom, že sme sa práve leteli obrovskou rýchlosťou, v drahom aute a šli sme na školskú plážovú party. Mama ma s dôverou zverila do rúk Nateovi a ja som začala pochybovať, že sa z toho dostanem živá. Aj keď som znášala jeho šoférovanie lepšie ako Lizzie.

„Mala by som sa ísť prebaliť. Ďakujem Nathaniel, skoro som umrela," ozvala sa Lizzie, keď vyskakovala z auta.

Nohy sa mi zaborili do teplého piesku a hodila som topánky do auta. Dobre, položila som ich tam. K tomu autu som prechovávala zbožnú úctu. Toľko peňazí, koľko muselo stáť to auto, by som možno zarobila za celý svoj život.

„Nerob z toho drámu," schladil ju Nate pobavene a objal ma okolo pliec. Adam zobral Lizzie a šli sa pripojiť k neďalekej partii, ktorá hrala volejbal. Ostala som v jeho objatí a užívala si pokojné šumenie mora a jeho prítomnosť.

„Ak tu nechceš byť, tak sa môžeme presunúť inam," zamrmlal mi do vlasov a pobozkal ma. Pokrútila som hlavou a oprela sa o auto. S jajknutím som sa odlepila od kapoty.

„Myslím, že čierna farba priťahuje slnko," poznamenal pobavene a objal ma jednou rukou.

Chcela som mu niečo odseknúť, no jeho úsmev ma upokojil. Stále si zo mňa robil srandu, ale už som sa na neho nevedela toľko hnevať. Boli sme spolu tri týždne a tie tri týždne všetko zmenili. Chodili sme do školy stále oddelene, poobedia sme trávili spolu, do práce som nechodila vôbec.

Nohy nám zaplavila studená vlna a poskočila som od chladu. Pobavene sa zasmial a zodvihol ma na ruky.

„Nechcela by si trochu zaplávať?" spýtal sa s nevinnou tvárou. Oblapila som ho okolo krku najsilnejšie, ako som vedela.