Popoluškou by chcela byť každá...

Kapitola 18

Nateov šofér mi otvoril dvere a pomohol mi vystúpiť, aby som si náhodou nepribila tvár o podlahu. Znavigoval ma na recepciu, kde si nechám kabát. A čo ďalej? To som sa nedozvedela. Ruky sa mi potili od nervozity a tak som s predstieraným sebavedomím vykročila na recepciu. Tam sa pri mne pristavil pikolík a zobral mi kabát. Poobzerala som sa dookola a uvidela pár známych tvári, ako nastupujú do výťahu. A potom som zbadala Natea.

Vyšiel z výťahu a niečo hovoril ľuďom kým sa nezatvorili dvere. Už zozadu mal v tom smokingu neuveriteľnú postavu. Keď sa otočil a zbadal ma, zastal. Videla som, ako na mňa nepohnute pozerá. Ja som na tom bola rovnako. Bol nahodený, vlasy mal upravené a ten smoking... Čistá kvalita, jebač na pohľadanie, ako by povedala Lea. Ako prvá som sa odvážila vykročiť, pretože som sa spamätala.

„Dobrý večer, prezident," prehodila som s úsmevom, ktorý mi ležérne opätoval.

Musela som uznať, že mu to nehorázne seklo. Ale že mooooc. Akej farby to mám spodné prádlo? Lana!

„S vami bude lepší, vice," zatiahol a pobozkal ma na vrch ruky. Všetko mi príjemne zabrnelo a nasávala som jeho korenistú vôňu. Ponúkol mi rameno a zaviedol ma k výťahu. Nastúpili sme do neho len my dvaja a keď sa dvere zavreli, videla som v zrkadlovom odraze jeho pohľad.

„Si naozaj nádherná," povedal za mnou a mne sa rozbúchalo srdce. Aké nosí spodné prádlo on? LANA! Stačil jeden deň s Leou. „Skoro ako v tej rozprávke o škaredom káčatku," neodpustil si a ja som pretočila oči, čo videl.

„To hovoríš o sebe?" spýtala som sa ho, no neotočila sa. Uškrnul sa a keď som sa tvárila, že si kontrolujem obsah kabelky, pohľadom skĺzol po mojom tele.

„Ja ťa vidím," ozvala som sa škodoradostne, že som ho prichytila. Zodvihol ku mne pobavený pohľad a v jeho očiach to zaiskrilo.

„Som rád, že zo mňa nevieš spustiť zrak." Kým som sa k nemu stihla otočiť, dvere sa otvorili a ja som zbadala interiér bytu. Uchvátila ma výzdoba a taktiež modely niektorých šiat. Nebolo tu až toľko veľa ľudí. Spoznala som pár spolužiakov, no nikde som nevidela Lizzie. Nate ma zaviedol potajme k baru, kde sme si rýchlo vypili.

„S alkoholom sa vždy dá vydržať dlhšie na týchto akciách," zamrmlal a štrngli sme si.

Nesľúbila som si, že dnes bez alkoholu?

„Som rád, že si dnes prišla. Priznávam sa, že som si myslel, že to odvoláš," ozval sa po chvíli vážne.

„Kvôli čomu?" spýtala som sa prekvapene. Pokrčil plecami a zobral od čašníka dva poháre šampanského s jahodou. Ako vo filmoch. Prijala som od neho pohár a napila som sa.

„Nebol som včera príjemný. Chcem sa ti za to ospravedlniť," povedal po chvíli. Pozrela som na neho, ale nevidela žiadny skrytý žart. Vyzeral, že ho to naozaj mrzí. Nepáčil sa mi smutný Nate.

„Však sa nič nestalo," upokojovala som ho a položila ruku na plece. Švihol očami k mojej ruke a ja som ho zarazene pustila. Vlastne ani neviem prečo som to spravila.

„Som rád, že sa na mňa nehneváš," prehodil a venoval mi nesmelý úsmev. Mala som chuť ho chytiť za ruku a prinútiť ho, aby na mňa vystrúhal ten jeho krásny úsmev. Potom niekoho za mnou zočil a úsmev pohasol. Vystriedal ho strojený a potiahol ma k sebe.

„Nate," ozvalo sa za mnou a mňa striaslo. Chloe sa pri nás zastavila a keď ma spoznala, nezdala sa byť o nič viac nadšenejšia než Nate.

„Pekný večer," ozvala som sa rezervovane a napodobnila Nateov úsmev.