Popoluškou by chcela byť každá...

Kapitola 7

Obaja sme vyzerali dosť prekvapene na to, aby niekto z nás dokázal niečo povedať. Ja som konečne našla spôsob, ako dýchať a on sa poobzeral okolo.

„Ty tu pracuješ?" spýtal sa s úškrnom a mňa obliala hanba.

Nemusela som byť najinteligentnejšia, aby som pochopila, ako to myslel. Vyľakane som chytila vozík a utiekla do vnútra. Niečo po mne kričal, no našťastie som ho nepočula. Srdce mi divoko búšilo, snažilo sa vyskočiť z hrude a ja som sa oprela o stenu.

Nemyslela som doslovne svoje prianie, aby ma videl! V tom momente som si spomenula na všetky nadávky a vrčala som si ich pod nosom. Nohy sa mi triasli a cítila som, že som prekonala srdcový infarkt. Nathaniel ma videl. On ma videl v tomto oblečení!

Zaklonila som zdesene hlavu a narazila do steny. Zjajkla som a pošúchala si boľavé miesto. Po chvíli som sa vzchopila a postavila na nohy. Už len zo spomienky na neho som vytriezvela a otriasla sa. Teraz to budú vedieť všetci. Ďakujem ti karma!

Mrzutá som vošla znovu na pľac a celé ráno sa mi v hlave preháňali predstavy, ako ma budú vysmievať v škole. Znovu sa stanem terčom posmechu a Nathaniel má konečne dôvod ma vyraziť zo študentskej rady. Akcia sa preťahovala a ja som besnela každú sekundu.

Kým sa ten cirkus skončil, vonku sa už rozvidnievalo. Vyzliekla som sa mrzuto z oblečenia a natiahla si nohy. Dokonca aj Barbara vycítila, že som nasraná a tak ma radšej neoslovovala. S touto náladou by som bola schopná rozkopať všetko okolo mňa. V duchu som premýšľala, kde sa toľká agresia vo mne berie. Vyšla som von a poobzerala sa. Ulice boli prázdne a slnko už vychádzalo. Naštvane som si vzdychla a zamierila domov.

Nemala som v pláne vyliezť z postele celý deň. Aj sa mi to skoro podarilo, keby sa moja mama nerozhodla vytiahnuť ma na večeru. S nesúhlasným frflaním som sa vyhrabala z postele a osprchovala sa. Mama ma už čakala pri dverách a tak som sa bez slova obula. Šli sme naproti na čínu. Uvedomila som si, že cez tú všetku úzkosť a nervozitu zo zajtrajška nie som hladná. Avšak nemala som náladu hádať sa s mamou, keď sme mali konečne deň voľna. Bola som v kútiku duše rada, pretože sme sa míňali celý týždeň a mne, len ostalo dúfať, že sa neutopila v alkohole. Našťastie, prácu si udržala a dokonca z nej netiahlo

„Ako sa ti darí v práci?" spýtala sa ma zaujato, kým som sa prehrabovala v jedle.

„Fajn," odpovedala som jej a nasilu niečo zhltla. Skúmavo sa na mňa zahľadela.

„Stalo sa niečo?" spýtala sa ustarostene.

No, predstav si, že ma Nathaniel videl v takom rozkošnom úbore a prvé, čo mu došlo na rozum bolo, či ponúkam svoje služby. Super, nie? Zajtra budem známa po celej škole a vyrazia ma zo študentskej rady. Pekná nedeľa, čo povieš.

„Nie, len som chcela dohnať spánok a musím dopísať esej."

Do toho si zo mňa Eric urobil srandu a to ani nespomínam Adama, keď sa objavím v škole. Inak schvaľuješ to, že tvoja dcéra sa bozkávala s mužom a nepoznala jeho meno? Mala som pocit, že mi rozdrapí hlavu. Som proste samonasierací typ. Nakoniec to so mnou vzdala a šli sme naspäť domov. Ja som sa uchýlila k eseji, ako k mojej záchrane a moja mama k fľaši. Fajn, veľmi som si namýšľala, že prestala.

„Vstávaj," zaznel mamin hlas a vošla mi do izby. Otočila som sa od okna už oblečená. Vyzerala trochu prekvapene.

„Prepáč, len som si myslela, že si zaspala. Väčšinou touto dobou už doma nie si."

„Necítim sa dobre. Nemôžem ostať doma?" spýtala som sa jej a nasadila ubolenú masku. Prevrátila očami a chytila mi čelo.

„Teplotu nemáš tak nešpekuluj. Choď už," vyhnala ma z izby načo som protestovala. Zastala v obývačke a ustarostene si ma prehliadla.