Popoluškou by chcela byť každá...

Kapitola 4

„Kedy prišli?" spýtala som sa zaskočená a obišla bar.

„Keby si tú knihu toľko neprežívala, možno by si si to všimla," zaškerila sa na mňa Barbara. „Dobre, spoločníčky sú pri tých stoloch a pri tých. Tieto stoly som už obslúžila tak sa choď pozrieť dozadu do boxov. Ak si objednajú aj spoločníčku, tak máš o prácu menej. Spoločníčka im potom prinesie objednávku. A teraz padaj," popohnala ma s úsmevom a ja som vykročila na vysokých topánkach medzi stolmi. Zacítila som na sebe pár pohľadov. Snažila som sa dýchať pravidelne a prišla ku skupine mladých chlapcov.

„Pekný večer, mládež, čo vám môžem ponúknuť?" opýtala som sa ich s úsmevom, načo som sa dostala do ich centra pozornosti.

„Svoju prítomnosť," nadhodil jeden a ďalší ho podporil.

„Robím len čašníčku," odbila som ich milo a ten druhý sa na mňa skúmavo pozrel. Mal na krátko ostrihané vlasy a čierne oči. Také som ešte nevidela. Usmial sa na mňa a žmurkol. Začula som od nich objednávku.

„A pošli k nám Gisele, to dievča mi niečo dlhuje. Povedz jej, že prišiel Tom," odkázal mi čierno-očkov kamarát. Cestou späť som vyzbierala ešte ďalšie objednávky. Každý bol sklamaní, že nerobím spoločníčku. Gisele som našla sedieť v rifliach pri bare, ako pije minerálku.

„Gisele, pýta si ťa nejaký chlapec menom Tom v boxoch číslo dva," oznámila som jej aj s objednávkou.

„Ty mi to prichystaj a ja idem povedať Callie, že tu je Tom," povedala Diane a šla do kancelárie.

Zvedavo som sa pozerala, kým nezmizla za rohom a podala druhej barmanke objednávky. Dozvedela som sa, že tu budeme len tri čašníčky. Skoro som dostala infarkt. Tento podnik bol predsa obrovský. Avšak som si začala všímať viac spoločníčok, čo sa tu motalo. Vo večerných hodinách tu začal nával. Podnik bol plný a chvíľu nám trvalo, kým sme všetko vytočili. Posledná čašníčka Elle, nebola tak zhovorčivá ako Barbara. Popravde, keď sme mali roznesené objednávky, šla obďaleč a pozorovala ľudí.

„Taká je vždy, to si nevšímaj," povedala Barbara a sadla si na sedačku. Niekto na mňa zakýval a ja som šla pre účet. Vždy, keď som videla tie horibilné sumy, šlo mi oči pretočiť. Všetko tu bolo tak drahé, no nezdalo sa, že by to zákazníkom vadilo. Zaželala som pekný večer a zozbierala poháre.

„Počuj, ako sa voláš?" ozvalo sa za mnou a ja som zočila toho čiernookého chlapca.

„Prečo ťa to zaujíma?" spýtala som sa podozrievavo a zazrela, ako Gisele s chlapcami mieria ku schodom. Kam to idú?

„Aby som vedel, ktorá pekná čašníčka ma obsluhovala." To ma docela potešilo. Dnes ma zasiahla karma za tých kreténov v škole.

„Lana," predstavila som sa a sledovala jeho kamarátov, ako miznú dole.

„Ja som Eric .Drž nám palce, dnes to vyhráme," povedal a postrapatil ma na vlasoch.

Potom nasledoval kamarátov dole. Nechápavo som ho sledovala, ako tiež mizne dole. Čo sa tam deje? Aj keď tento podnik neponúka sexuálne služby, tak schody dole a kombinácia štyria chlapci plus jedno dievča mi neprišlo veľmi zdravé. Striasla som zo seba zhnusenie z môjho zmýšľania a šla za bar umývať poháre. Všetko sa po čase upokojilo a Callie ma pustila domov.

Keď som vychádzala zo šatne, so záujmom som sledovala Callie, ako schádza dolu po schodoch. Na chvíľu ma pochytila zvedavosť, ale moje nohy protestovali proti schodom a tak som šla rovno domov. Hodiny mi ukazovala jednu hodinu ráno, keď som prišla domov. Strhala som zo seba oblečenie a hodila sa do postele. Zdalo sa mi, že prešlo len päť minút a zvonil mi budík.