Ahojte :3 začala som písať nový príbeh s Harrym. Budem strašne rada ak si ho prečítate a zanecháte komentár čo si o tom myslíte a či mám pokračovať a nezabudnite vote:)
„Amy! Poď už inak zmeškáme lietadlo.“ Počujem kričať mamu z chodby. Už nie je cesty späť. Toľko krát som sa snažila mamu presvedčiť aby sme ostali tu alebo aby ma nechala u otca aj keď je taký aký je ale ona nič, som pevne rozhodnutá a ty to nezmeníš. Stále opakovala.
„Už idem.!“ Posledný krát sa pozriem do zrkadla a zoberiem si kabelku.
Mama len prevráti očami keď vidí môj výraz a zoberie posledný kufor do auta.
Obujem sa a prehodím cez seba svetrík. Mama zatiaľ naštartuje auto a ja nasadnem.
Cesta na letisko nieje dlhá,trvá asi len desať minút. Už teraz mi chýba Mike a Lily. Museli sme sa rozísť,vzťahy na diaľku nefungujú a je to aj tak lepšie.
„Haló! Tie kufre sa samé nevynesú.“ Preruší ma z premýšľania. Iba prikývnem a odopnem si pás. Mám svoju mamu rada ale niekedy je na nevydržanie.
Kufre odovzdáme a vyberieme sa do lietadla. Sadnem si ku oknu a vytiahnem iPod. Strčím slúchadká do uší a oddám sa hudbe.
Pred rokom:
„Som domá!“ kričala som na celý dom ale všade bolo ticho. „Mami? Oci? Mám novinu.“ Zhodila som tašku na zem a utekala hore po schodoch. Bez zaklopania som vošla to izby rodičov,čo som však robiť nemala. „Otec.“ Už som cítila ako mi spadla prvá slza. Rýchlo som bežala do svojej izby a zamkla sa. To čom som videla bolo hrozné,ako mohol?
Hneď som zavolala mame,musela som jej to povedať a už predtým som si všimla že sa hádali.
Týždeň na to mi oznámili že sa rozvádzajú,dalo sa to čakať ale bola som sklamaná. Otca som mala rada ale hnusil sa mi po tej veci.
Nechal nám dom a odišiel. Mama aj tak nakoniec rozhodla že odídeme z tohto mesta...
Príomnosť:
„Amy“ mama mi vytiahne jedno slúchadko a jemne so mnou podrgá. „Už sme tu.“ Pomaly otvorím oči a pozriem sa von. Akurát pristávame. Vydýchnem. „Mami?“
„Hm?“
„Vieš vtedy keď sa to stalo,chcela som vám niečo povedať ale potom nejako nebol čas a..“
„Povieš mi to doma dobre? Teraz už poď.“ Usmeje sa a postaví sa. IPod hodím do kabelky a tiež sa postavím.
Zoberieme si svoje veci a zastavíme taxík.
Mamina už predtým kúpila nejaký byt, akurát pre nás,bude sa ti tam páčiť. Stále sa mi opakujú jej slová,no tom som zvedavá.
Vytiahnem si mobil a napíšem Lily. Tak veľmi mi bude chýbať jej objatie a pochopenie,ona bola tá,ktorej som mohla všetko povedať.
Keď dopíšem,mobil zase strčím do vrecka a pozriem sa pred seba. Na korunách stromov vidieť že pofukuje slabý vietor.
„Ešte ďaleko?“ pozriem sa na mamu. „Už sme tu.“ Ukáže na,no vlastne by som ani nepovedala že je to panelák skôr väčší dom.
Výjdem z taxíka a poprezerám si okolie. Vyzerá to tu fajn. Je tu krásny výhľad na západ slnka.
Zoberiem si veci a nasledujem mamu. Odomkne a pustí ma dnu. Je to tu krajšie ako od vonku. „Býva tu niekto?“
„Bolo mi povedané že ešte jedna rodina,je to skôr ako veľký dom pre dve rodiny,ak vieš ako to myslím.“ Zasmeje sa. Som rada keď ju konečne vidím smiať. „Aha. Ktorá izba je moja?“
„Tam.“ Žmurkne.
Otvorím dvere. Je obrovská a už je zariadená do modra. Milujem tú farbu,mama to vedela. Je tu obrovská posteľ a skrine,mám veľa vecí to je pravda. Pod oknom je stolík a na druhej strane izby televízor.
Pustím kufre a zvalím sa na posteľ. Možno to tu nebude až také zlé. Pomyslím si.
Niekto zaklope. No vlastne hneď som vedela že to mama,kto iný. „Poď ďalej.“ Sadnem si. „Tak,,páči sa ti tu?“ sadne si ku mne.
„Izba je pekná ale stále chcem ísť domov.“ Pozriem sa smutne. „Nepozeraj tak,sme tu a už to nezmeníš. Napozajtra už nastupuješ do školy,tak by si si mala zvykať.“ Grr!
„Čo povieš keby sme si objednal pizzu? Veľa toho ešte nemáme.“
„Fajn.“ Prikývnem.
Postaví sa a zmizne vo dverách.
Chcem ísť domov,určite tu nemajú takú pizzu ako u nás.
Niekto zazvoní. „Amy choď prosím otvoriť.“ Zakričí mama. Lenivo sa postavím a idem ku dverám.
Pomaly ich otvorím a ostanem stáť. „Ehm,ahoj. Mama ma poslala aby som vám doniesol toto.“ Usmeje sa na mňa blonďák s modrými očami držiaci koláč alebo niečo také. „Jé ahoj,ďakujeme.“ Zoberiem od neho tanier. „Nečakal som tu niekoho takého ako si ty.“ Zasmeje sa. „Ako ja?“
„Myslím niekoho v mojom veku,nikto taký tu nieje.“
„Aha.“
„Som Niall.“ Podá mi ruku. „Amy.“ Usmejem sa. „Pozvala by som ťa ďalej ale dneska sme prišli a vieš no..“
„V pohode. Ja pôjdem rád som ťa spoznal.“ Usmeje sa a odíde. Zatvorím dvere a idem do kuchyni. „Kto to bol?“
„Sused. Doniesol koláč.“ Položím ho na stôl na stôl a sadnem si. „Aspoň budeme mať dezert k tej pizzi. „Hmm.“
„Však to bol nejaký teenager?“
„Ale ale nad ním neorzmýšľam,chýba mi Lily.“
„Ja viem ale určite si nájdeš nových kamarátov.“ Pohladí ma po chrbte. „Ale vieš že Lily bola úplne niečo iné.“ Spadne i slza. „Áno ale..“ yvruší ju zvonček. „To bude pizza,hneď som tu.“
V pokoji zjeme pizzu a potom ten koláč,nikdy som sa takto neobjedla. Keď pomyslím na to že už napozajtra začína škola je mi zle. Tak sa mi tam nechce. Ľahnem si a oddám sa snom.
