Pohľad Amy:
„Vráť mi ten mobil Mike!“ skríknem. „Si moje dievča mám práve vedieť kto je Harry.“ Povie pokojným hlasom a podá mi ho. „Už dávno spolu nechodíme Mike, si ako dieťa, už dávno ti to mohlo dôjsť.“ Poviem a strčím si mobil do vrecka. Nechápem kde sa v ňom zobrala tá drzosť a zdvihol mi ho.
„Milujem ťa a ty mňa tiež.“ Urobí krok ku mne a chytí mi boky, čím spôsobí, že sa mu pozriem do očí. Zdá sa mi, že je vyšší ako naposledy, no jeho blond vlasy mu stále padajú do tváre. Je to sexy, ale je to za mnou.
„Budem meškať musí ísť.“ Vykokcem zo seba a vytrhnem sa z jeho zovretia. „Aha takže je v tom Harry, však?“ jeho hlas je vyšší ako predtým. „A čo ťa do toho?!“ tento raz zvýšim hlas aj ja. Ako sa opovažuje? „Keď si ma tak veľmi miloval, nemal si ma nechať ísť, ale ty si to urobil.“ Skrčím obočie a pozriem sa mu do očí.
„A teraz sa maj.“ Otočím sa na päte a odbočím doprava. Ignorujem Mikea ako kričí moje meno a dám sa do kroku. Keď uvidím Lily opretú o strom jemne sa usmejem a prejdem ku nej. „Prepáč, že..“ poviem, no vyruší ma. „Bože neverila som, že ťa uvidím!“ skríkne a silno ma objíme. Chytí mi ruky a pozrie sa na mňa. Musím uznať, že mi jej objatia chýbali. Ona ma vždy vedela pochopiť.
„No tak ma vidíš.“ Neisto sa usmejem a zastrčím si prameň vlasov za ucho. „Si v poriadku? A prečo ste sa vlastne vrátili?“ vychrlí na mňa otázky a sadne si na lavičku vedľa stromu. Urobím to isté a pozriem sa na ňu. „Neviem.“ Falošne sa usmejem a cítim ako mi stečie prvá slza na mojom pravom líci.
Poviem jej úplne všetko, čo sa stalo. Od začiatku. Ako mi Harry nahováral, že ma miluje a sľuboval, že nemá žiadne tajomstvá, a že s Louisom sa spoznal, iba vďaka drogám, no bolo v tom oveľa viac. Nechápem ako som mu mohla veriť. Bola som proste naivná a zaľúbená. Bol to proste nevinný ľudský život a on ho zhasol.
„Preboha,“ povie, no hneď sa zastaví. „Možno ti chcel, len dobre. Nechceš mu skúsiť odpustiť? Vážne si nemyslím, že by ti klamal naschvál, keď ti tvrdil, že ťa miluje.“ Pozrie sa na mňa. „Lily? Prosím ťa. Na koho si strane?“ postavím sa. „Na nikoho, ale vážne o tom pouvažuj.“ Postaví sa tiež a chytí ma za lakeť.
„Zajtra mi chcú usporiadať nejakú oslavu.“ Poviem otrávene, čím zmením tému. „Och jasné, nie že by som nemala darček, ale..“ zakokce sa, no skočím jej do reči. „Ja to chápem, nechcem aby si mi nosila darčeky, len aby si tam bola. Chcem tam mať moju najlepšiu kamarátku.“ Usmejem sa a objímem ju. „Bude tam aj Aaron.“ Žmurknem na ňu. Vždy sa jej Aaron páčil, ale on ju zase vždy bral, iba ako kamarátku. Navyše on ma každý mesiac inú frajerku. Viem, že je príťažlivý, ale to je moc.
„Pôjdeš dňu?“ opýtam sa a začnem hľadať kľúče v taške. „Rada by som, ale sľúbila som mame, že postrážim Grega.“ Prevráti očami a usmeje sa. „Nevadí, držím palce.“ Zasmejem sa a odomknem. Greg, jej brat bol zlatý, keď bol malý, ale pomaly sa začal meniť na čerta, no stále ho mám svojím spôsobom rada.
„Tak zajtra.“ Objíme ma a otočí sa. „Ahoj.“ Ešte zakričím vôjdem do domu. Z obývačky počuť hukot televízora a z kuchyne hlasy. Ako vidím Lucy a Aaron tu ostali, no vyhovuje mi to. Tento dom je až príliš veľký na mňa a babku. Cítila by som sa tu sama.
„Amy? Si to ty?“ z kuchynských dverí sa vynorí Lucyina hlava. „Áno.“ Usmejem sa a zakvačím si bundu na vešiak. „Ale pôjdem si ľahnúť, som z toho letu nejaká unavená.“ Prejdem si po spánkoch a vybehnem po schodoch hore do izby.
Pomaly otvorím dvere a zapálim svetlo. Zapnem rádio a ešte z nevybaleného kufra vytiahnem zubnú kefku. Prejdem do kúpelne a pozriem sa do zrkadla. V očiach mám ešte stále stopy po slzách. Kefku položím na umývadlo a nakloním sa do zadu, aby som si mohla urobiť copík. Následne si zo skrinky vyberiem pastu a vytlačím si ju na kefku. Keď si umyjem zuby opláchnem si tvár a vrátim sa späť do izby. Rýchlo sa prezlečiem do kraťas a modrého trička a ľahnem si do teplej periny.
-
Zobudím sa na hudbu, ktorá sa mi dostane do uší. Otvorím oči a porozhliadnem sa. Jasné. Zabudla som vypnúť rádio. Aj tak nechápem ako som pri ňom zaspala, bola som fakt unavená. Posadím sa a zrak mi padne na môj mobil na nočnom stolíku. Asi je čas prečítať si Harryho SMS. Natiahnem sa poň a zoberiem si ho do ruky. Stlačím prijaté správy, a hneď uvidím tú od Harryho neprečítanú.
Amy, no tak nebuď hlúpa. Naozaj chceš odo mňa odísť? Ja viem, že ma miluješ. Chcel som ti to povedať, no nepovedal som to preto, pretože som ťa chcel chrániť. Povedal som ti, že som pre teba nebezpečný, ale ty si aj tak so mnou ostala a teraz len tak odídeš? Am, prosím odpusť ti. Ľúbim ťa.-Harry.
Po tejto správe mi začnú tiecť slzy. Áno milujem ho, ale nedokážem sa k nemu vrátiť. Je to ťažké a aj tak je tisícky kilometrov ďaleko. Chrbtom ruky si utriem slzy a postavím sa. Prejdem k oknu a pozriem sa von. Ku podivu svieti slnko. Vzdychnem a vrátim sa k posteli, kde položím mobil a otvorím dvere. Podľa ticha usudzujem, že ešte všetci spia, ale lepšie pre mňa. Pomaly zídem po schodoch až do kuchyne. Zapnem si televízor, aby tu nebolo ticho a z chladničky si vytiahnem mlieko. Niet nad šálkou studeného mlieka, hneď ráno. Vytiahnem si pohár a nalejem si. Následne ho vypijem do dna a usmejem sa.
„Ahoj.“ Vyruší ma mužský hlas, no ja hneď viem komu patrí. „Dobré ráno.“ Odložím mlieko do chladničky a pozriem sa na Aarona. „Vyzeráš, že si sa nevyspal dobre.“ Zasmejem sa a posadím sa za stolík. „Ktorú máš tento krát? Bellu? Suzan? Kate?“ šťuchnem ho do ramena a zasmejem sa znovu. „Provokuješ ma?“ zdvihne obočie a pozrie sa na mňa. „Ja? Nikdy.“ Chytím si brucho od smiechu a hlavu si položím na stolík.
„Pokojne môžem ísť do rozhlasu a povedať celému Londýnu, čo si spravila, keď si mala desať.“ Vyplazí na mňa jazyk a poškrabe sa na zátylku. „To neurobíš.“ Prižmúrim oči. „Stavíš sa?“ zasmeje sa a prejde od obývačky, kde prepne na hudobnú stanicu.
„Stále môžem povedať, že to ty si ukradol tie hodinky.“ Postavím sa a otvorím okno. Je tu nejako dusno. „Hodiny? Robíš si srandu? To na to nemá ani z ďaleko.“ Znova sa zasmeje. „Nebuď ako dieťa.“ Prejdem k nemu a chytím ho za ramená. „Aha takže ti to nie je všetko teraz jedno.“ Zdvihne obočie a široko sa usmeje.
„Aj tak by si to neurobil, máš ma na to až príliš rád.“ Otočím sa a práve vtedy narazím do Lucy. „Deti, čo kričíte?“ pretrie si oči a navlečie na seba župan. „Vyhráža sa mi.“ Zamračím sa. „Si ako malé dieťa.“ Zasmeje sa a prejde ku kávovaru. „A s čím preboha?“ zoberie si šálku a priloží si ju k perám. „Pamätáš, keď mala desať rokov?“ Aaron sa oprie o stenu a tete práve vtedy zabehne a začne kašľať, no vlastne smiať sa.
„Och bože.“ Zamračím sa a odídem. Nemienim ich počúvať, bola som dieťa a nemohla som za to, čo sa stalo. „Dobré ráno.“ Pozdraví ma babka, no ignorujem ju a zabuchnem dvere na mojej izby. Šaty, ktoré mi včera doniesol Aaron visia zakvačené na skrini.
Prejdem do kúpelne a na tvár si nanesiem trochu makeupu. Na oči linky a špirálu. Dneska chcem výnimočne vyzerať dobre. Aj keď sa bojím, že mne to už nepomôže. Zasmejem sa prstami si prečešem vlasy. Vôbec to nevyzerá tak strašne ako som si myslela. Vrátim sa do izby a prejdem ku šatám. Vyzlečiem si tielko a navlečiem sa do nich. Sú modré s korzetom úplne ako pre mňa. Postavím sa pred zrkadlo a prejdem si po ich leme, no niečo ucítim. Nakloním sa a pozriem na malý lístoček v menšom vrecku. Preboha od kedy sú tu vrecká? Vyzerá to ako prirobené, no keď si prečítal pochopím. „To neurobil.“ šepnem a prižmúrim oči.
Takžeee strašne sa ospravedlňujem, že pridávam ža dnes, ale upozorňovala som vás, že tak skoro nebude a mala som napísať až vo štvrtok, ale moja dobrá duša :D to bolo úplne hrozné dneska, som si myslela, že tam odpadnem na tých prijímačkých :DDDDDD ale som rada, že to mám za sebou, teraz čakať na piatok, úplne nadšená som -_- a teraz k časti, ja viem je krátka a nudná, ale to je ztaké zvláštne, že tam Harry nie je proste ja viem chýba tam, ale aj tak chcem, aby ste s avyjadrili, čo myslíte a tak :33 ďakujem, a neivem ekdy bude ďalšiu :D
Vote&komenty:)
