„Proste poď." potiahne ma. Jeho stisk je pevnejší ako inokedy. Bolí to. „Harry." šepnem. Nič nepovie ani nepovolí stisk. Čo to s ním je?
Ťahá ma až k bráne nášho domu. „Harold!" skríknem. Na to ma už pustí a pozrie sa na mňa. „Preskočilo ti?"
Nič nepovie iba pohľad presunie na chodník. „Harry, V jednej minúte som si myslela,že si sa zmenil. Čo sa zase deje? Kto je ten Louis?" prejdem ku nemu a zdvihnem mu hlavu.
„Čo ťa kurva do toho?!" vytiahne si cigarety a jednu si zapáli. „Aha,takže toto si chcel? Byť za milého a keď bude ako tak všetko v pohode zase začneš byť krutý? O čo ti ide,hádať sa?" kričím. „Nechcem to takto jasné? Ale inak to nejde." vyfúkne biely dym,ktorý odletí spolu s vetrom niekam ďaleko. „Ide,ty nechceš! Nechceš byť iný! Bol si milý,pretože som bola v depkách,potrebovala som niekoho kto mi pomôže a ty si to vedel a teraz si zase ten Harry,ktorého som videla prvýkrát v triede." vzdychnem. „Uverila som tvojim rečiam a myslela som že s tebou zvládnem chodiť." utriem si slzu. Ani neviem prečo plačem,v tomto období je to normálne. „Neklamal som. Moje city sú pravdivé." prejde ku mne a pozrie sa mi do očí.
„Ako ti to mám veriť? Nedokážeš to vyjadriť,sú to len slová."
„Chceš aby som ti dokázal,že ťa milujem?" zahodí nedofajčenú cigaretu na zem a pritlačí ju nohou a jemne ma pobozká na zátylok. Strasie ma. Od Harryho dotykov,ale aj od zimy.
Potiahne ma za ruku a otvorí dvere. Pustí ma prvú a ja si vytiahnem kľúče. Čo to robím? Prečo som ho neposlala preč?
Odomknem a Harry ma nasleduje. „Babi?" zakričím. Asi tu nieje. Pomyslím si a položím kľúče na skrinku. „Čo-o to robíš?" nadýchnem sa. „Sama si to chcela." pošepká mi do ucha a vyzlečie mi bundu.
Prejdeme ku schodom a výjdeme až k mojej izbe. To už mi vážne preskočilo,že toto robím?
Harry ma pritlačí ku zatvorením dverám a začne ma vášnivo bozkávať. Následne si vyzlečie bundu a zase sa venuje mojim perám. „Harry ja neviem či je to.."
„Pšt." priloží mi prst na ústa a pobozká ma. Jeho pery robia niečo dokonalé. Neviem ten pocit opísať.
„Som doma!" počujem babkin hlas z dola. Harry však pokračuje v tom čo začal. „Harry.." šepnem. „Čo? Ona hore nepôjde."
„No tak."
„Takže už to nechceš?"
„Sám vieš že toto nieje vhodná doba." váhavo sa posadím. „V tom prípade by som mal ísť,lebo ako vidím už ďalšiu šancu nedostanem."
„Harry,ale ty si myslíš,že keby si sa teraz so mnou vyspal,všetko by bolo v poriadku?"
„Ehm,"
„Alebo si sa chcel so mou vyspať,ale potom by som ťa už nevidela? Harry nejde o sex,ja som to nemyslela hneď takto,ale keď robíš urýchlené zábery a nepustíš ma k slovu."
Zdvihne mi ukazovákom hlavu. „Nechcem sa hádať,ale dávaš mi na výber? Neveríš mi že ťa milujem,nechceš aby som ti to dokázal.."
„Chcem,ale ja nedokážem ovplyvniť situácie!" kričím. Jediné čo vieme je hádať sa. Myslela som si že to bude v poriadku,ale ako vidím,to že sa baka vrátila nebola dobrá šanca si priznať,že ma Harry vážne miluje.
„Taký debil niesom a neviem čo iné robiť." povie urazene. „Priznaj si to,že áno. Tak prečo do toho ideš?" a práve,keď to vyslovím mi to dojde. Harry aj keď nevie byť vo vzťahu a vyjadrovať city,stále tu je. Miluje ma. „To akože teraz náš vzťah bude založený iba hádkach?" skríknem. Nech ma babka počuje. Nič nepovie.
