Moje telo sa zachveje. . Neviem čo mám povedať. Prečo to povedal práve dnes? „Harry,ja.." prehltnem. „Nič nehovor,oddýchni si." povie a postaví sa. „Kam ideš?" opýtam sa potichu. „Myslel som že by som mohol ísť na záchod?" jemne sa zasmeje,lebo vie že sa to nehodí. „Jasné." poviem a zase sa pritúlim ku košeli.
Stále nechápem ako ma mohla opustiť. Prečo zomierajú nevinný ľudia? A prečo ona? Ona bola ten najlepší človek na svete,prečo? Moje slzy dopadajú na košeľu. Nemám chuť sa postaviť a zobrať si vreckovky.
Počujem klopanie a následne sa dvere otvoria. „Amy?" nakukne babkina hlava. „Poď." poviem a opriem sa vyššie o posteľ. Sadne si ku mne a chytí mi ruku do tej jej.
„Viem,že je skoro sa ťa na to pýtať,ale chceš sa vrátiť do Londýna?"
„Babi," smrknem. „Neviem čo bude,s týmto som nepočítala,ale jedno viem že sa tam vrátiť nechcem."
„Mám tu veci iba na týždeň." usmeje sa. „To nevadí,len prosím ostaň so mnou." postavím sa a objímem ju. „My to zvládneme." pošepká mi do ucha a pobozká do vlasov.
„Čo je ten Harry zač?" starostlivo sa na mňa pozrie keď sa znova posadím.
„Ja vime,že je iný,ale on jediiný vie ako sa cítim. Jeho rodičia zomreli keď mal pätnásť." vysmrkám sa a vreckovku zahodím do koša.
„Ach.." povie. Viem,že nemá slov. Aj mňa to prvýkrát šokovalo. Nechcem si predstaviť čo Harry cítil. Muselo to byť hrozné.
Harry otvorí dvere bez zaklopania. „Ruším?" zdvihne obočie. „Nie,už som bola na odchode." povie babka a postaví sa. Harry si sadne za stôl a začne niečo písať. „Ty to vážne ideš robiť?" poviem unaveným hlasom. „Veď opísať človeka nieje až také ťažké." zasmeje sa a začne niečo listovať. „Harry človek má vyše dvesto kostí,myslíš,že.."
„Ja to zvádnem spi." hodí mi deku a zase začne niečo listovať. V duchu sa zasmejem ale na vonkajšok mi do smiechu nieje.
-
„Kurva Louis." počujem tlmene Harryho hlas,no neotvorím oči. „Fajn tak o siedmej." povie a hodí mobil na stolík. Posudzujem podľa zvuku. Počkám minútu a otvorím ich,nechcem aby Harry vedel že som to počula. „Harry?" poviem chrapľavým hlasom. Strmo sa ku mne otočí. Jeho oči sú iné ako predtým. Viem že už to je zase ten Harry ako predtým. Už nie je ten,ktorý mi pred dvoma hodinami povedal že ma miluje.
„Donedieš mi prosím tabletku? Bolí ma hlava." poviem a sadnem si. Iba prikývne. Kto je ten Louis? Už mi ide na nervy toto všetko.
Harry sa vráti s pohárom a malou tablotkou,hneď. „Ďakujem." poviem,keď mi ju podáva. Poslušne ju prehltnem a zase sa schúlim do klbka.
„Počuj Amy,nevadí ak odídem?" nepovedal Am,toto je fakt iný Harry. „Nie,veď ťa tu nemôžem fržať celú večnosť." poviem a pozriem sa na neho. „Dobre tak,maj sa." povie a zmizne. To čo bolo? Toto nieje Harry niečo sa musela stať a zase nadával...
O 3 DNI:
„No tak Amy nemôžeš tu ležať celú večnosť."
„Môžem,aj tak tu mama už nieje." smrknem. „Ideme vonku,potrebuješ čerstvý vzduch." Ashley roztiahne žalúzie a mňa omámia slnečné lúče.
„Toto si obleč." hodí mi na posteľ,legíny a košeľu. „Ashley..."
„Nič nehovor,proste musíš na čerstvý vzduch." povie a prehrabne si vlasy. Nemám na výber to viem,takže si oblečiem veci,ktoré mi hodila a vlasy si dám do copíka.
