Ona sa vážne chce vyspať s Niallom? Nieje normálna. Už by jej konečne mal niekto vysvetliť čo je Niall zač. Každý si myslí že je slušný,vychovaný chlapec ale je to obyčajný hajzel. Ale prečo ma to vlastne zaujíma? Nemalo by ale milujem ju,keď som ju vtedy videl prvýkrát musel som sa ovládať,snažím sa byť drsný ale pri nej to nejde.
Musím ísť tam dole a prekaziť to. Spamätám sa a otvorím dvere. Rýchlo bežím dolu po schodoch ale nikde ich nevidím. Do kelu.
Prejdem do kuchyne a vidím ako Amy sedí na linke a bozkáva Nialla. Ani neviem ako ale už stojím pri NIallovi a moja ruka je na jeho tvári. Samozrejme všetky oči nás sledujú. „Nechaj ju na pokoji.“ Udriem ho znovu. Jeho telo spadne. Je to opitý a toto iba pomohlo. Nemá šancu sa brániť. „Si normálny? Chceš ho zabiť?“ Amy kričí keď ho kopnem. Neviem čo sa deje,neviem sa ovládať. „Párty sa skončila a ty poď so mnou.“ Chytím ju za zápästie a ťahám na poschodie. „Čo robíš? SI normálny? Je to moja párty a môj dom,nerozkazuj tu.“ Chytí mi ruku ale som silnejší. Ona to nevie ale chcem jej iba dobre.
„Henry,zariaď aby všetci odišli.“ Iba prikývne. „Nechaj ma!“ skríkne. „Drž ústa,inak to bude horšie.“ Pošepkám a chytím jej aj druhú ruku. Vytiahnem ju po schodoch až do jej izby a hodím ju na posteľ. „Ostaň tu!“ poviem a zatvorím dvere.
S Niallom som ešte neskončil. Nikto tu nieje,iba Niall a kúsok krvi. Keď si ma všimne postaví sa na odchod. „Kam ideš? Snáď sa nebojíš.“ Zasmejem sa. Priblížim sa k jeho tvári. „Necháš ju na pokoji,jasné? Ty niesi ten koho si zaslúži. Rozumieš mi?“
„Čo urobíš?“ povie drzo. To nemal. Moja ruka preletí cez jeho tvár a malé kvapky krvi spadnú na zem. „A myslíš si že ona nezistí čo si zač ty?“ zasmeje sa a chytí si nos. „Možno sa to dozvie skôr ako si myslíš.“ Povie a odíde. Je to odporný debil. Ako ja ho neznášam.
Pohľad Amy:
Otvorím oči. Bolesť hlavy je tak hrozná že nevnímam čo sa deje. „Na daj si toto.“ Mykne ma. Otočím sa. Harry sedí v mojom kresle. Kričala by som na neho ale bolí ma hlava. Zoberiem si pohár a prášky,zapijem to a postavím sa. „Čo tu chceš?“ prejdem k stolíku kde mám mobil. „Bol som tu celú noc.“ Pozriem sa na mobil. Je dvanásť a žiadny zmeškaný hovor od mamy,čo som vlastne čakala. „Ako sa opovažuješ?!“ zvýšim hlas ale bolesť hlavy ma položí naspäť na posteľ. „Pamätáš sa čo bolo včera?“
„O čo ti ide? Chceš mi tu natárať blbosti.“ Prejdem si rukou po spánkoch. „Fajn nech ti to povie Niall,kedže mne neveríš.“ Zdvihne sa na odchod. „Čo? Počkať,Niall? Čo sa stalo?“ možno mi bude klamať a možno nie,uvidím. „Pozri.“ Ukáže na moje nohavičky na zemi. Do kelu,čo som tu vystrájala?
Harry mi povie všetko čo sa stalo. Nechápem ako som sa mohla chcieť vyspať s Niallom. Síce to bol môj plán ale keď to počujem od niekoho iného je to hrozné,správala som sa ako štetka.
Červenám sa keď mi povie čo som stvárala pred ním,panebože ja sa nechcem už nikomu ukázať na oči. Ja taká niesom,čo som si myslela?
„Harry? Prepáč. Ja taká niesom.“ Aj keď neviem prečo sa mu vlastne ospravedlňujem. „A vlastne stalo sa to? Myslím ja a Niall veď vieš čo.“ Zatvorím oči a nadýchnem sa. „Nie zbil som ho.“ Povie po tichu. „Čo si? A je v poriadku? Panebože,nechápem o čo ti ide,prečo sa vlastne staráš do toho čo robím?!“ zase sa postavím a natiahnem na seba dlhú bundu. „Povedal som ti to vtedy pri skrinkách. Prepáč.“ Jeho dych cítim pri mojom uchu. Následne otvorí dvere a zmizne. Chcem ho zastaviť ale nemám dôvod.
Keď som si istá že odišiel zoberiem si vankúš a priložím si ho k ústam. Všetko čo potrebujem je sa vykričať. Ako som mohla býť taká hlúpa a myslieť si že ten hlúpy plán výjde? Niall teraz bude mať monokel kvôli mne,bojím sa mu pozrieť do očí,ktovie čo som mu povedala,keby som si tak pamätala aspoň niečo ale moja hlavá je prázdna.
Keď sa vykričím otvorím dvere a zídem dolu. Páchne to tu alkoholom a cigaretami,tak sa mi to nechce upratovať ale môžem si za to sama.
Keď prejdem do kuchyne aby som si naliala vodu na zemi zbadám krv. Panebože žije vôbec? Išla by som za ním ale niečo mi hovorí že to nieje dobrý nápad.
Umyjem si zuby a oblečiem si mikinu a tepláky. Som príšerne unavená ale samé sa to neuprace. Zoberiem si vrece a všetko do neho nahádžem,potom pozmývam dlážku a vyvetrám. Trvá mi to dve hodiny ale stojí to za to,vyzerá to tu ako nové.
Zvedavosť mi nedá a ani neviem ako sa ocitnem pred Niallovi dverami a pristihnem sa ako držím zvonček. Otvorí mi strapatý chalan ešte s krvavou tvárou a monoklom. „Niall,“ šepnem. „Prepáč.“ Zasuniem si vlasy za ucho. „Nemala by sme sa stretávať prepáč.“ Povie a chce zatvoriť dvere ale chytím ich. „Niall,ja viem ako sa cítiš ale prepáč bola som opitá a nevedela som čo ide robiť.“
„Ja viem ale nieje to dobrý nápad,mám ťa rád,“ usmeje sa. „Možno niekedy.“ Dvere sa zatvoria a ja ostanem stáť ako obarená. Prišla som o dobrého kamaráta,kvôli hlúposti,ako som mohla taká sprostá? Nialla som mala rada ale Harry všetko pokazí,prečo toto všetko robí keď povedal že to čo cíti nemôže byť zrealizované? Mám tak strašne veľa otázok ale žiadne odpovede neprichádzajú.
Utriem si stekajúce slzy a vojdem naspäť do bytu. Cítim sa tam sama,potrebujem niekoho kto by prišiel a povedal Všetko bude v poriadku,som tu pre teba. Ale nikto nepríde. Lily je tisícky kilometrov ďaleko a Ashley nie je ten typ.
Zoberiem si notebook a zapnem skype. Lily tu nieje,chcela som jej zavolať na mobil ale radšej by som ju videla. Zasa ho vypnem a hodím sa na posteľ.
Niekto zazvoní,postavím sa a prejdem dolu. Otvorím dvere a vidím Nialla. „Prepáč.“ Povie a vytiahne pištoľ. Kým sa stihnem spamätať počujem výstrel a naraz bolesť. Moje telo spadne na chladnú podlahu a ja už viac nevládzem dýchať.
„Niall!“ vykríknem a posadím sa na posteľ. Neznášam takéto sny,moje srdce bije strašne rýchlo. Vyruší ma zvonček. Bojím sa ísť otvoriť,čo ak sa to stane? Nadýchnem sa a otvorím. „Zayn?“ čo on tu chce?“
„Ahoj nevyrušujem?“
„Nie,stalo sa niečo?“
„Ide o Harryho ale môžem ísť dnu?“ moje srdce zrýchli ešte viac. Preboha čo sa stalo?
Ak sa tu nájde niekto kto to číta prosím vyjadrite sa v komentároch,prosím :3
