„Toto si si zabudol." podá Harrymu tašku a s niečím a keď ma zbadá jemne sa usmeje. O čo jej ide? Práve som s Harrym zažila to najkrajšie a ona si len tak príde? A čo vlastne Harry u nej robil? Dúfam,že ma nechcel dostať len do postele.
„Tak ja zase pôjdem." provokačne sa na mňa pozrie a opustí dom. Moja zúrivosť je čoraz väčšia. Rýchlo vybehnem hore na poschodie a zamknem sa v Harryho izbe. Nie najlepší nápad,ale nemám na výber.
„Am,otvor." počujem tlmene Harryho hlas cez dvere. „Chcel si ma dostať do postele však?!" kričím. Postavím sa a prejdem ku dverám.
„Am,otvor tie skurvené dvere a nechaj ma to vysvetliť!" chytí kľučku a potiahne ju. No dvere sú zamknuté,nemá šancu. „Čo chceš vysvetľovať? Že si bol u nej a zabudol si si tam veci,keď ste sa spolu vyspali? Vedela som,že ma ťaháš za nos."
„Vôbec to tak nieje. Otvor ich!" kopne do nich a ozve sa tvrdá rana. Odskočím od dverí a a otočím kľúč na pravú stranu. Sadnem si na posteľ a kolená si priatiahnem bližšie k brade.
Harry otvorí dvere a hodí tašku od Cindy na druhú stranu izby. „Čo robíš? Zbláznila si sa?"
„Ja? To tebe doniesla Cindy veci." poviem drzo. „Amy," chytí mi tuku. „Je to inak ako si myslíš."
„Počúvam." poviem a ruku si skryjem pod seba. „Vieš,že som s ňou chodil a tie veci som mal u nej ešte predtým,neviem prečo mi ich doniesla dneska,asi nás videla,že ideme spolu domov a chcela ťa vyprovokovať." zahryzne si do spodnej pery.
„Prečo ti mám veriť?"
„Máš ma aspoň trochu rada? Ja si myslím,že áno pretože to čo si pred chvíľou robila.."
„Prestaň!" Harry sa začne smiať. Viem presne kam tým mieri. „Dobre,dobre verím ti,ale čo je v tej taške?" pozriem sa na druhú stranu izby kde ju hodil. Harry sa postaví a zoberie ju.
„Zbytočnosti. Kefka,tepláky a.." keď vytiahne trenky zostane ticho. „Nemáš právo sa hnevať." povie a veci položí na stoličku. „Vážne?" zdvihnem obočie. „Áno." prejde ku mne a položí ma na posteľ. Jeho pevné telo sa vznáša nad tým mojím. „Myslíš,že takto si to vyžehlíš?"
„Áno." povie a spojí naše pery. „Vieš aj niečo iné ako áno?" zasmejem sa. „Milujem ťa." povie a zase spojí naše pery. Cítim roj motýľov v žalúdku. Keď som videla Harryho prvýkrát nemyslela som si,že bude takýto romantik. Stále tomu neverím,ale mení sa. „Aj ja teba." pozriem sa mu do očí a on sa jemne usmeje.
Cítim ako mi slza tečie po líci. „Čo sa deje?" Harry sa posadí a chytí mi ruku. „Mama." áno zase som si na ňu spomenula. Je hrozné,že tu nieje a nemôžem sa jej pochváliť,že soma si konečne našla normálneho chalana.
„Ako ťa mám rozptýliť aby si na ňu nemyslela?" pozrie sa mi hlboko do očí. „Nedá sa to."
„No ja myslím že predtým si rozptýlená bola."
"Harry!" jemne sa zasmejem,ale musím uznať,že ona ma rozptyľuje už tým,že je tu. „Vidíš smeješ sa." usmeje sa a prejde si rukou do vlasov.
„Asi by som už mala ísť." pozriem sa von. Už je skoro tma. „Ostaň." potiahne ma naspäť na posteľ. „Zajtra je škola." poviem a zoberiem si veci. „Koho to zaujíma?"
„Harold! Mňa." usmejem sa a pobozkám ho na nos. „Aspoň ťa odveziem." povie a postaví sa. Iba prikývnem a otvorím dvere. Zídem po schodoch a zbadám Lux.
„Čo robíš princezná?" usmejem sa a zoberiem si ju na ruky. „Nic." úsmev mi opätuje a ukáže na rozhádzané hračky všade. „Poď pomôžem ti upratať." položím ju na zem a tašku si položím na gauč. Harry sa niekde zabudol.
