Táto časť je úplne o ničom :D ale bola by som rada ak by ste v komentári vyjadrili čo si myslíte vy a nezabudnite vote,ďakujem:))
„Mali by sme ísť Perrie čaká!“ Precerí cez zuby Harry a potiahne Zayna za ruku. Zayn otvorí ústa ako by chcel niečo povedať ale potom mu dôjde že nemal povedať ani toto tak je ticho. Ani neviem ako zmiznú. Stále som šokovaná. Harry rozprával Zaynovi o mne? Čo mu asi tak hovoril? Veď ma ani nepozná a v škole sa mi ani nepozdraví. Musím si toho Zayna nájsť ale on asi nechodí ku nám na školu,musím sa spýtať Liama alebo Ashley. Ale prečo ma to vlastne zaujíma? Mala by som s tým prestať..
Z premýšľania ma vyruší mobil. Bez toho aby som sa pozrela kto volá zdvihnem. „Prosím?“
„Už si to počula?“ vykríkne Ashley. „O čom hovoríš?“ otočím sa na odchod domov. „Harry napísal na twitter: Je tak krásna,tajomná. Mám chuť zistiť jej tajomstvo a byť jeho súčasťou.“
„A?“
„No tak, každý vie že písal o tebe..“ vydýchne. S chuti sa zasmejem a neviem prestať. „Čo je smiešne?“ povie vážne. „Prečo by to malo byť o mne? Vieš koľko dievčat existuje? Čo ak písal o tebe? Veď Harry ani nemá záujem a ušetri ma ďalších komentárov.“
„Dneska bol s tebou a..“
„A? Nič nemáš takže,“ zasmejem sa. „ahoj.“ Nečakám čo povie iba zložím. Toto bol fakt vtip storočia. Aj keď. Všetko to nejak do seba zapadá. Nie! Okríknem sa. Nieje to o mne a musím na neho prestať myslieť.
Odomknem dvere a vojdem dnu. Mama tu stále nieje ale nejdem jej volať,lebo mi zase vynadá že ju ruším.
Vyzlečiem si bundu a hodím sa na gauč. Zoberiem si nejaké čipsy a zapnem telku. Vôbec sa mi nechce učiť. Aj tak už je veľa hodín a zajtra nemáme nič ťažké. V telke zas nič nieje,to aby sa tu človek unudil k smrti. „Ach.“ Vydýchnem. Niekedy si prajem mať súrodenca ale zas je aj dobré že som sama ale teraz nie. Idem spať,aj keď nebudem spať aspoň budem ležať a rozmýšľať nad vecami čo sa nestanú.
-
„Amy? Vstávaj.“ Počujem mamin hlas. „Čo?“
„Musíš do školy.“ Otvorím oči. Do riti! Zabudla som si nastaviť budík. Rýchlo vyskočím z postele. „Koľko je hodín?“ bežím do kúpeľne. „Sedem,myslela som že si hore tak som ťa nešla budiť a..“
„Dobre dobre,nestihnem jesť,dáš mi nejaké peniaze?“
„Dám ti na celý týždeň,vieš musím ísť na služobku,prepáč. Ale ak chceš niečo ti donesiem.“ Usmeje sa. Nemám rada keď si chce všetko vynahradiť darčekmi,vždy je preč. „Budeš tu aspoň keď prídem zo školy?“
„Počkám ťa teda.“ Povie a odíde z izby. Super,ešte mi potom vynadá že kvôli mne zmeškala lietadlo neviem kam.
Rýchlo si umyjem zuby,oblečiem sa a zoberiem si veci. „Tak ja idém.“ Zakričím a buchnem dverami. Síce mám školu za rohom ale nerada chodím neskoro. Len dúfam že sa Ashley na mňa nehnevá že som jej zložila.
Našťastie tu ešte nieje ani ona a ani Liam. Dokelu Harry tam sedí sám. Prečo musí byť voľné miesto iba pred ním? Mám sa mu pozdraviť? Alebo len počkať kým prídu oni dvaja.
Panebože zbadal ma,teraz už nemôžem odísť. Pomaly prejdem okolo katedry a zamierim k lavici. Jeho oči ma pevne sledujú už ako som vošla. O čo mu ide?
Bez slova si sadnem a tašku si položím k lavici. Zavibruje mi mobil. Je to Ashley. „Dneska neprídem,povedz že mi bolo zle,dúfam že to bezomňa vydržíš. Ďakujem.xx.“
Super. „Ahoj.“ Vyruší ma Liam. „Ahoj.“ Vydýchnem. Aspoň tu niesom sama. Otočím sa ku nim. „Ashley nepríde.“ Poviem sklesnuto. „To aby sme ťa zabavili my.“ Zasmeje sa. „Ty.“ Povie Harry bez záujmu. Absolútne toho chlapa nechápem. Raz je taký a potom taký. Viem že si prešiel ťažkým obdobím ale,je to čudné.
„Čo proti mne máš?“ ani si neuvedomujem ako kričím,kým si nevšimnem že sa všetci pozerajú. Harryho oči sa zabodnú to tých mojich. Prečo som to vôbec povedala? Čo som čakala,že mi tu vyleje srdce,všetko sa vyrieši a,najradšej by som bola kebyže sa teraz prepadnem.
Zoberiem si veci a vybehnem z triedy. Zastanem až pri skrinkách a zošuchnem sa po stene dolu. Niečia ruka ma vyzdvihne hore a než si stihnem uvedomiť kto to je naše pery sa spoja. Nebránim sa,ale stále neviem kto to je. Oči mám zatvorené. Jeho pery chutia ako mentol a cigarety.
„Nič,ja len proste neviem ako sa mám k tebe správať.“ Otvorím oči. „Harry..“ šepnem. „Zabudnime na všetko,čo sa stalo a zabudni na to čo som teraz urobil. Cítim k tebe niečo neopísateľné ale nemôže to byť zrealizované.“ Povie a zmizne.
