Pomaly sa postavím a položím kabelku na skrinku. „Čo tu chceš?“ pozriem sa otcovi do očí. Nechápem načo prišiel,my sme od neho odišli,pretože nám ublížil a on sa vráti? Ako vidím vôbec nemá hrdosť.
„S mamou sme sa rozprávali,mala by si sa vrátiť ku mne.“ Chce mi chytiť ruku ale odtiahnem sa.
„Prosím? Mami?“ pozriem na ňu smutne. Prečo by to chcela? „Mám veľa práce a vidíš bola som preč dlho a napozajtra zase odchádzam,nie je to tu pre teba bezpečné.“
„Prosím?“ zopakujem svoju otázku. „Zachvíľu mám osemnásť,viem sa o seba postarať nie som malá.“ Ešte stále som kľudná ale moje vnútro horí.
Kým niekto stihne niečo povedať rozbehnem sa do izby a zamknem dvere.
Viem že som sem nechcela ísť ale teraz je to iné. Nemôžem sa vrátiť. Sú tu ľudia,ktorých som si obľúbila,viem aj v Londýne sú ale nechcem sa vrátiť.
„Amy..“ počujem mamin hlas cez dvere. „Otvor dvere.“ Zaklope ale ignorujem to. Nemienim sa o tom s nimi rozprávať,nikam nejdem.
„No tak,nebuď ako malá. Sama si povedala že nie si.“ Tentoraz hovorí otec. Akí sú zrazu múdry.
Pomaly prejdem ku dverám a otočím kľúčom.
„Ja nikam nejdem,rozumiete? Dobrú noc!“ zabuchnem im dvere pred nosom a ľahnem si do postele. Už mi ide na nervy ako mi stále riadia život a to už ani nie sú spolu. Myslia si že urobím vždy to čo povedia oni,ale už to dlhšie tak nebude.
S Harrym mi bolo tak úžasne.nikto vo mne ešte nevyvolal také pocity ako on. Jeho pery,hebké červené pery.ktoré spôsobili roj motýľov v mojom žalúdku..ach a rodičia mi takto pokazia náladu. Najradšej by som teraz niekam odišla,ale nemám kam,zajtra je škola,aspoň niečo pozitívne zase ho uvidím..
-
Tichá pesnička môjho budíka ma zobudí presne o siedmej. Zívnem a postavím sa. Vonku už svieti slnko,toto milujem na LA nikdy nie je zima.
Prejdem ku zrkadlu,ktoré mám na skrini a urobím si cop. Otvorím dvere na skrini a vytiahnem si obyčajné jeansy a tričko.
Keď to na seba natiahnem je desať minút po siedmej. Otvorím dvere a prejdem do kúpelne. Opláchnem si tvár a umyjem zuby. Na tvár si nanesiem krém a na oči špirálu. Vôbec sa mi nechce maľovať,aj tak by mi to nepomohlo.
Zase odídem do detskej a zoberiem si tašku. Podľa ticha posudzujem že mama ešte spí. Ostal tu aj otec? Síce ma to zaujíma ale nejdem to riešiť,dúfam že odišiel.
Zoberiem si peniaze zo stola a oblečiem si bundu. Pomaly otvorím dvere a zase zatvorím.
„Ahoj.“ vystraším sa keď počujem Niallov hlas za mnou. „Bože ahoj.“ objímem ho. „Nechcel som ťa vyľakať.“ strčí si kľúče do tašky. „To nič.“ zasmejem sa.
Potichu prejdem po schodoch a Niall mi otvorí dvere. Ďakovne sa usmejem a rozopnem si zips,keď ma ožiaria slnečné lúče.
„Tak ako bolo včera s Harrym?" opýta sa Niall keď zatvára bránu. „Niall,prestaň! Ja viem že ho nenávidíš. Nejdem ti to hovoriť." zasmejem sa. „Radšej mi povedz čo si robil ty."
„Učil som sa,vieš už sa pripravujem na maturity." povie smutne. „A kam sa chydtáš na vysokú?"
„Neviem,rozmýšľal som nad architektúrou." usmeje sa. „Zaujímavé,pekne kreslíš?" nič nepovie. „Prepáč,ja viem veľa sa pýtam,ale som strašne zvedavá." stále nič nehovorí,len pozerá na školskú bránu. Otočím sa a vidím Harryho ako sa na nás uprene pozerá a v ruke zviera cigaretu.
„Tak ja pôjdem,potom ti ukážem." jemne ma objíme a zmizne.
Harryho postava sa dá do pohybu a do desiatych sekúnd je pri mne. „Ahoj." poviem neisto. „Ty sa s ním ešte bavíš?" povie hrubým hlasom a vydýchne dym. „Harry je to moj kamarát,budem sa s ním baviť,nemôžeš mi to zakázať."
„Že nie?" zahasí cigaretu a pozrie sa mi do očí. Ide z nich strach. „Prosím." poviem priškrtením hlasom. Nič nepovie iba ma pobozká. „Prepáč,ale nerád ťa vidím s niekým iným."
Čo tým chce povedať? Akože už spolu chodíme? Blbosť. „Harry ale ešte stále nie som len tvoja." usmejem sa. „Ale budeš." pobozká ma na čelo a prepletie naše prsty. Neviem či je to v škole dobrý nápad. „Harry,vážne chceš aby nás takto všetci videli?"
„Prepáč,máš pravdu." povie a zase ma pustí. „Mali by sme ísť,zachvíľu zvoním." poviem a napravím si tašku na pleci.
„Choď,ja-a prídem." povie tajomne. Čo má za lubom? Mám chuť sa ho to spýtať ale je to jeho vec.
Otvorím dvere na škole a vojdem dnu. Chodby sú už skoro prázden za päť minút zvoní. Hneď ako vojdem do triedy všimnem si že tu Ashley nie je. Zase. Do riti kde vždy je? Mala by som si nájsť aj inú kamarátku,lebo ak bude takto vymeškávať budem tu tvrdnúť sama.
„Ahoj." usmejem sa na Liama,je tu jediný s ,ktorým sa dá rozprávať. „Ahoj,nevidela si Harryho?" utočí sa ku mne a položí si učebnicu z chímie na stolík. Mám mu povedať čo mi povedal,potom sa bude pýtať že prečo som s ním bola och,toto je všetko čudné.
„Bol vonku,asi každú chvíľu príde." položím si tašku ku stolíku a sadnem si. Liam chce ešte neičo povedať ale zazvoní. Do triedy vojde učiteľ chémie aj s nejakým dievčaťom.
„Žiaci toto je vaša nová spolužiačka Nina." povie a ukáže na hnedovlasé dievča vysoké tak ako asi ja.
Iba sa usmeje a ostane stáť,úplne viem ako sa cíti. Ukážem na prázdnu stoličku vedľa mňa. prejde ku mne a sadne si. „Ahooj ja som Amy."
„Nina." usmeje sa a podá mi ruku. „Tiež som nová." usmejem sa. „Toto je Liam." otočím sa a ukážem na neho. Iba sa usmeje.
„Slečna Whitová!" napomenie ma učiteľ. „Dobre dobre." otočím sa späť a otovírm si učebnicu.
„Rada by som sa stebou bavila ale tento učiteľ je hrozný,cez prestávku." poviem znudene. „To je v pohode,v starej škole sme nemohli ani sedieť v dvojiciach takže." zasmeje sa. Chcem sa opýtať prečo ale dvere sa otvoria a v nich sotjí Harry. „Prepáčte." povie a smeruje za nás.
Profesor iba prevráti očami a ďalej niečo píše na tabuľu.
Hodina je nekonečná a keď konečne zazvoní vydýchnem si. „Preboha to kde si chodila do školy?" otočím sa na Ninu,keď ten debil konečne odíde. „Bola to súkromná škola a proste už ma to tam nebavilo,postavila som sa rodičom a som tu. Je lepšie keď si riadiš život sama." povie a zahryzne do banánu. Má úplnú pravdu,kiebžy som mala ja toľko kuráže.
„Amy?" počujem Harryho chrapľavý hlas. „A Nina toto je Harry." otočím sa a všimnem si ako sa Harryho oči zablysnú keď ju uvidí.
„Teší ma." jemne sa na ňu usmeje. „Ale Amy musím s tebou hovoriť. Môžem?"
„jasné." poviem neisto a postavím sa. Harry urobí to isté a prejdem na chodbu.
„Tak von s tým."
„Vieš moja teta odchádza a mám sesternicu Lux,požiadala ma aby som ju postrížil ale neviem či to zvládnem. Nepomohla by si mi?" povie trošku zahanbene. On chce aby som išla na noc k nemu strážiť jeho sesternicu? „Harry ja neviem či je to dobrý nápad. Nieje skoro?" prejdem si rukou do vlasov. „Prosím." pozrie sa na mňa a ja proste nedokážem odolať.
Takže,je to abolútne nudné :/ vôbec sa mi to nepáči al písala som to tak narýchlo pretože de štvrtku nová časť nemám,lebo v stredu píšem monitor a tak :/ takže sa vyjadrite v komentároch či mám pokračovať,čo si myslíte a tak,dúfam že tu bude aspoň 5 komentárov a 20 votes :33 ďakujem:)
