Rýchlo sa otočím. Niečo vo vnútri mňa mi hovorí,že je to debil,no aj tak ma bolí,keď ho vidím s niekým iným. Keď sa niekto iný dotýka jeho pier. Je to zvláštny pocit,ktorý som ešte necítila. Nemusí byť taký odporný a robiť to inde? Ale ja som nič neurobila,takže neviem prečo mi to robí. On vie,že mi to ubližuje,ale Mike je niečo iné ako Cindy.
Zase sa otočím. Cindy je opretá o stenu a Harry má opretú ruku vedľa nej. Usmieva sa na ňu. Trhá mi to srdce,no prejdem okolo nich so vzpriamenou hlavou. Ani si ma len nevšimne. Stále je nalepený na ňu, a ja mu mám chuť povedať,čo si myslím,no ovládnem sa a otvorím dvere. Oveje ma studený vietor. Bundu si pritiahnem bližšie k telu a vydám sa domov.
Teplo domova sa mi vryje do kože,keď otvorím dvere na byte. „Som doma.“ Zakričím,no nikto sa mi neozve. Babička je asi von ako stále,keď prídem zo školy. Tak rada by som teraz povedala Ahoj mami. A objala ju,no to sa nestane.
Zakvačím si bundu na vešiak a pomalou chôdzou výjdem do mojej izby Položím si tašku ku posteli a zvalím sa na ňu. Som strašne unavená a cítim odpor ku Cindy. Tá malá mrcha mi zobrala Harryho,skôr ako niekto stihne povedať Harry. To ako sa na ňu usmieval a ako ju pobozkal mám stále pred očami. Nechcem to mu veriť,ale čo ak je toto sen a za chvíľu sa prebudím? Nie,prečo si táram hlúposti? Proste som to pokašľala. Mala som mu povedať o Mikeyovi a vôbec som mu nemala hovoriť to,že spal s polkou mesta.
Chytím sa temena hlavy a zatnem zuby. Vzdal sa rýchlo. Keby som sa ja mala bozkávať,hneď s iným ako ma Harry nahnevá vystriedala by som celé mesto,ale nie ja mu stále odpúšťam. Cítim sa ako krava. A on mi ešte povie,že to nie je pravda a na druhý deň sa muchlí s niekým iným.
Zasmejem sa nad ním,no cítim slzy na mojej tvári. Možno cítim k nemu niečo viac ako si myslím. Možno je to inak ako to vyzerá,ale ja to nezistím Harry ma nechal bez jediné slova,proste odišiel a ja sa bojím,že sa už nevráti a ja sa už len na nich môžem pozerať.
Posadím sa a chrbtom ruky si utriem slzy. Nemôžem plakať,všetko bude v poriadku,len na to treba čas. Áno čas,ten mi pomôže. Ale prečo ma vtedy Cindy na neho upozorňovala,že je nebezpečný a povedala,že ho nechce? A ja hlúpa som jej uverila. Som strašne naivná,mohla som si myslieť,že ma chce odohnať.
Hodiny ukazujú štyri hodiny. Neznášam ako rýchlo ten čas beží. Pred chvíľou som vstávala a zase pôjdem spať. Nebaví ma tento život. Chcem ísť konečne ne vysokú a vyštudovať spev. Kým mama žila chcela,aby som išla na medicínu,ale mňa proste chémia nebaví,nechcem aby sa tam hore na mňa hnevala,ale konečne vie po čom túžim.
Vytiahnem si zo šuplíka knihy na zajtra a hodím si ich do tašky. Absolútne sa mi nechce učiť. Žiadna písomka nebude,takže v pohode. Tašku si položím na stoličku a vytiahnem si mobil. Kde je babka tak dlho? Normálne sa začínam báť. Ak nepríde do polhodiny zavolám jej.
Zapnem si rádio a zdola sa rozoznie zvuk zvončeka. Že by to bola babka? Ale prečo by zvonila? Určite to nie je ona. Otvorím dvere a rýchlo zídem po schodoch. Otvorím dvere, a keď uvidím Ninu a Ashley ostanem prekvapená.
„Ahooj.“ Obidve vstúpia dnu bez toho, aby som niečo povedala. „Ehm..ahojte.“ zdvihnem ruky a usmejem sa. „Ty si plakala?“ Ninina ruka pristane na mojom líci. Rýchlo si utriem špirálu z líca a pokrútim hlavou. „Asi mi niečo spadlo do oka.“ Odvrátim zrak. „A za čo vďačím vašej návšteve?“ pozriem sa na Ashley.
„Ideme do centra,babská jazda. Tak sa rýchlo obliekaj.“ Zasmeje sa. „To ste mi kedy chceli povedať?“
„Už to vieš.“ Povie Nina a objíme ma. „Ste hrozné.“ Zasmejem sa. „Preto vás mám tak rada.“ Objímme ich a vybehnem do izby. Do kabelky si hodím peňaženku a mobil. Pozriem sa do zrkadla a zatvorím dvere. Viem,že si všimli,že nie je s Harrym všetko v poriadku a chcú mi zlepšiť náladu,no ja mám pocit,že to už nejde.
