Ukážem Zaynovi aby vošiel do obývačky a zatvorím za ním dvere. Sadneme si na gauč oproti sebe. Mám taký čudný pocit. Prečo prišiel Zayn za mnou? S Harrym niesme kamaráti a ja im nedokážem pomôcť.
„Tak?“ začnem a preruším trápne ticho v miestnosti. „Vieš,“ nadýchne sa. „volala mi Lou,Harryho teta. Povedala že dnes ráno prišiel domov a zatvoril sa v izbe. Nechce otvoriť dvere a uzavrel sa do seba. Keď stála pred jeho dverami počula že niečo rozbil a niečo kričal v súvislosti s tebou.“ Keď dokončí vetu ostanem v šoku.
„Ale.“ Nemám slov. „Čo tým chceš povedať?“
„Amy on ťa miluje,možno to tak nevyzerá ale on toto nikdy neurobil kvôli nikomu. Vtedy prvýkrát keď si prišla do triedy,on sa vrátil domov,bol som tam a bol úplne iný. Nebol to ten Harry,ktorého som poznal,neviem čo ale niečo si v ňom vzbudila.“
„Zayn,ja neviem,Harry sa ku mne nespráva tak ako k dievčaťu ktorá sa mu páči.“ Prejdem si rukou do vlasov. „Ja som len nechcel aby Harry niečo urobil,ak za ním nechceš ísť fajn chápem to ale premysli čo som ti povedal.“ Zdvihne sa na odchod. Posledný krát sa na mňa pozrie a zatvorí dvere.
Ostanem sedieť ako prikovaná. Tak veľmi chcem ísť za ním,ale stále mám v hlave tú vetu,ktorú mi povedal vtedy pri skrinkách cítim k tebe niečo neopísateľné ale nemôže to byť zrealizované.
Postavím sa a prejdem ku zrkadlu. Mám kruhy pod očami a vyzerám hrozne. Možno keď ma takto uvidí zmení názor. Zastrčím si prameň vlasov za ucho a zoberiem si bundu. Ale čo poviem? Už teraz je všetko čudné,aj keď Harry bol dnes ráno milý. Hambím sa mu ukázať na oči kvôli tomu čo som urobila alebo vlastne chcela urobiť a on Niallovi rozbil nos. Čo ak ma naozaj miluje? Citom sa nedá zabrániť ale on povedal že to nemôže byť zrealizované,ja už vôbec ničomu nechápem.
Obujem sa a zamknem dvere. Rýchlo bežím po schodoch aby som náhodou nestretla Nialla. Stále ma mrzí čo mu urobil,ale keď si vybral túto cestu fajn musím ju akceptovať a nič neurobím.
Vonku sa už stmieva a hodiny ukazujú 18:00. Prechádzam sa ulicami a rozmýšľam či tam mám ísť. Čo ak si to Zayn len vymyslel a ja budem za najväčšieho debila? Ale to by asi neurobil.
Otočím sa a namierim si to k Harryho domu. Otvorím bráničku a vôjdem dnu. Pred dverami ma obleje čudný pocit. Nemala som sem ísť. Ani neviem ako a môj prst stláča zvonček. Už je pozde na to aby som odišla. Posledný krát sa nadýchnem a dvere sa otvoria.
„Amy ty si prišla.“ Povie Lou a usmeje sa. Super,pamätá si ma. „Poď dnu.“ Chytí ma za lakeť a ťahá ma dnu. „Harry je stále v izbe a nechce vyjsť.“ Povie smutne. „Ale čo ja?“
„Stále o tebe rozpráva,ja verím že mu pomôžeš.“ Ukáže na dvere. Iba prikývnem,absolútne neviem prečo to robím.
Pristúpim bližšie ku dverám a zaklopem. „Choď preč!“ zakričí. Je presne ako malé dieťa. „Harry.“ Poviem nahlas aby ma počul. „Amy?“ cítim že stojí hneď za dverami,jeho hlas je zreteľný. „Prosím otvor.“ Chytím kľučku ale je zamknuté.
Počujem otočenie kľúče a následne sa dvere otvoria. Vôjdem dnu a zase ich zatvorím. Je to tu cítiť alkoholom a cigaretami. Jednu práve fajčí. „Ty si pil?“
„Možno.“ Odfúkne. „Prečo to robíš?“ pozriem sa na jeho stôl,má tam fotku s rodičmi. Prejdem k nemu a zoberiem si ju do ruky. „Čo to robíš?“
„Pýtala som sa prvá.“ Zase ju položím a pozriem sa na neho. V jeho očiach je zlosť a smútok. „Vieš,“ odfúkne a zahasí cigaretu. „milujem dievča,ktoré nemôžem mať.“ Viem že hovorí o mne. „Prečo?“ sadnem si k nemu a zahľadím sa mu do očí. „Bojím sa jej povedať že ju milujem a bojím sa že jej ublížim. Som obyčajný hajzel. Kurva.“ Zapáli si ďalšiu cigaretu a potiahne si. „Harry to dievča to už vie,povedz jej to a uľaví sa ti.“ Zoberiem mu cigaretu a položím ju do popolníka. „Nemôžeš jej ublížiť ak ju ľúbiš.“ Postavím sa a prejdem ku oknu. „Ver mi ja to dokážem aj keď nechcem.“ Cítim jeho dych na krku. Je tak blízko. Mám chuť cítim jeho pery. Ale čo ak nehovorí o mne? Vlastne mi to môže byť jedno.
Chytí mi plecia a otočí si ma k sebe. Neznášam cigaretový dym ale teraz mi to je jedno,je medzi nami niečo neopísateľné. „Harry kto je to dievča?“ neviem prečo ale chcem počuť svoje meno. Mám pocit že keď to povie niečo sa zmení.
Chvíľu mlčí a pozerá sa mi do očí. Zatvorím oči a nadýchnem sa. V tom momente sa naše pery spoja. Sú tak jemné,je to ten istý pocit ako,keď ma pobozkal prvýkrát pri skrinkách.
Pomaly otvorím oči. „Milujem ťa.“ Povie potichu ako keby sa bál. Vlastne bojí sa,povedal to. Musím sa usmiať. „Ale stále sa bojím že ti ublížim.“
„Harry,sľúb mi že už nebudeš piť a uzatvárať sa do seba. Rodičia nechcú byť sklamaní,tak ich nesklam.“ Pozriem sa mu do očí. „Ale oni tu niesú!“ kričí. V očiach má slzy. Toto som nechcela. Jeho tvár úplne horí. „Prepáč ja som to tak nemyslela.“
„A čo si myslela?!“ zdvihne ruku ale uvedomí si že mi nechce ublížiť a zase ju stiahne dolu. „Prepáč.“
„Nie to ja už radšej pôjdem.“ Zoberiem si tašku a otvorím dvere. „Nie počkaj!“ zastaví ma. „Nie Harry mal by si si pospať.“ Pohladím ho po líci.
„Musím ti niečo povedať.“ Stiahne ma na posteľ. „Harry pil si,nevieš..“
„Nepil som.“ Prizná. „Vylial som alkohol na koberec,bol som zúfalý.“ Ak dobre počujem všetko čo povedal je pravda,on ma vážne miluje. „Amy vtedy keď som ťa prvýkrát videl. Veríš na lásku na prvý pohľad? Myslím že to bolo ono. Ešte nikdy som to necítil,preto som sa správal tak hnusne,nevedel som čo mám robiť,čo ti mám povedať a potom som už nevydržal a chcel som ochutnať tvoje pery. Stále to nemôže byť zrealizované ale ja už svoje city nedokážem skrývať.“ Cítim ako mi padá lsza po líci. „Ale prečo? Ja to mu nechápem.“ Utrie mi slzu a pozrie sa mi hlboko do očí. „Povedal som ti,niesom pre teba dobrý,nevieš moju minulosť..“ v tom vtrhne do izby Lou. „Harry nehovor jej to! Preboha veď ju ľúbiš.“
Po dlhom čase nová časť :D a je úplne o ničom -_- ale mám nápady,ktoré budú zrealizované pozdejšie :D tak prosím komentujte,votujte a vyjadrite sa či mám pokračovať a čo si myslíte:) ďakujem:3
