„Si obyčajná štetka,“ Louis vyhľadá moje oči. „Myslela si si,že keď újdete všetko sa vyrieši?“ jeho ruka sa dotkne môjho zápästia a silno ma potiahne spoza Harryho. „Nedotýkaj sa jej!“ skríkne Harry a potiahne ma späť. Louis sa z chuti zasmeje. „Čo urobíš? Absolútne proti nám nedokážeš nič!“ vypľuje mu do tváre a pustí ma. „Toto sa neskončilo.“ Povie Niall a zabijacky sa na mňa pozrie a odídu.
Strasie ma. Niallovu tvár budem mať pred očami navždy. Bolo v nej toľko nenávisti, a ja som ho mala tak rada.
„Am?“ cítim Harryho jemný dotyk na mojom ramene. „Chcem byť sama.“ Vytiahnem si kľúče z tašky a odomknem dvere. „No tak.“ Zastaví ma Harryho ruka. „Harry,prosím.“ Pozriem sa na neho. Jeho ruka pustí tú moju. „Aj tak za to môžem ja.“ Poviem a zatvorím dvere. Prejdem až ku dverám do nášho bytu a zatvorím ich za sebou.. Ignorujem babkine slová a rýchlo sa rozbehnem do mojej izby.
Zošuchnem sa po chrbte po dverách až na zem a pritiahnem si kolená bližšie k tvári. Toto by sa vôbec nestalo keby nebolo mňa a Harryho. Za všetko môžem ja. Pretože som sa zaľúbila do tajomného chlapca,ktorý nie je pre mňa,stále sa bojím toho,že niečo tají,že nie je všetko čo mi povedal pravda. Ale tak šialene ho milujem,že nedokážem toto všetko zastaviť. Nechcem aby trpeli tí na ktorých mi záleží,ale už ublížili Nine,moja mama je mŕtva a ja stále neviem,či to tiež nezapríčinili oni. Chcem aby toto všetko skončilo. Chcem aby tu bola mama,aby bol Niall zase ten dobrý kamarát,ktorý mi ukázal mesto a chcem,aby Harry ostal Harrym a nemenil sa,aj keď viem,že som ho o to žiadala. Chcem,aby som nič nevedela, a aby Louis neexistoval,nechcem ísť späť do Londýna,ale chcem mať normálny život tu a viem,že s Harrym.
Postavím sa a pozriem sa na stolík. Mám tam položenú fotku s Lily. Kiežby tu teraz bola,tak veľmi mi chýba. Určite by ma objala a povedala by, že to bude v poriadku, no nepomohlo by to. Bojím sa,že už nič nepomôže. Potrebujem sa niekomu vyrozprávať,no nikto tu Nie je. Tak strašne mi chýba mama. „Prečo tu nie si?“ pozriem sa hore a ucítim slzu na mojom líci. Keby tu bola uvarila by mi čaj a venovala by mi pozornosť. „No nie je tu.“ Ozve sa hlas v mojej hlave. Teraz sa môžem akurát tak rozprávať s jej fotografiou.
Posadím sa na kraj postele a oči upriamim na okno,ktoré sa začína zapĺňať kvapkami dažďa. Začína to,novembrové obdobie a moje narodeniny,mám pocit,že tento rok si ich vôbec neužijem.
Prejdem si rukou do vlasov a vydýchnem. Bolo správe poslať Harryho preč? Nemala som byť tak krutá,aj keď on dokáže byť ešte horší ja mu dokážem odpustiť všetko,no aj tak som v jeho očiach videla,že mu je toto všetko ľúto.
Znova sa postavím a sadnem si na parapetu. Hodiny ukazujú presne päť hodín. Stmieva sa,no stále vidno dažďové kvapky na okne. Vytiahnem si z vrecka mobil a práve vtedy zahrmí. Rýchlo dostúpim od okna a zatiahnem žalúzie. Milujem búrky,no teraz mám náladu pod psa.
Pomaly otvorím dvere a zídem po schodoch. Z obývačky sa ozýva pomalá pesnička z rádia a na stole je zapálená sviečka,ktorá rozvoniava po celom dome. Babka sedí na gauči,a keď si ma všimne otočí zrak ku mne,no nič nehovorí. Prejdem okolo stolíka a sadnem si k nej. Opriem si hlavu o jej rameno a ona ma objíme. „Chýba mi mama.“ Poviem po tichu. „Ja viem,že áno.“ Pobozká ma na hlavu a pohladí ma po chrbte.
„Urobím ti čaj,na zakry sa.“ Povie a podá mi deku. Jemne sa usmejem a urobím,čo mi povedala. Keď sa zdvihne zahrmí zase a to už sa vypne elektrika,čo spôsobí,že sa rádio vypne a aj svetlo v kuchyni. Ostane svietiť,iba sviečka na stole.
„Čaj asi nebude,ale tento som uvarila ráno,nevadí ak bude studený?“ smutne sa na mňa pozrie a podá mi šálku s tekutinou. „To nevadí.“ Usmejem sa a chytím šálku do ruky. Napijem sa a v tom niekto zazvoní.
„Kto to môže byť?“ babka skrčí obočie. „Neviem,ale otvorím.“ Zabalím sa vaic do deky a zodvihnem. Prejdem cez kuchyäu do chodby a otvorím dvere. To čo vidím ma šokuje.
„Harry?“ moje ústa sa otvoria do tvaru o. „Poď ďalej!“ poviem hlasnejšie. Je celý mokrý a vyzerá hrozne. „Čo sa stalo?“ opýtam sa,keď mu vyzliekam bundu.
„Kto to je?“ vyruší nás babka,no keď vidí Harryho odpovie si sama. „Harry! Ty si bol v tej búrke von?“
„Nevyrušujem?“ pozrie sa na babku. „Nie,si predsa mokrý.“ Zoberie Harryho bundu a položí ju na radiátor. „Poď.“ Potiahnem ho za ruku do kúpelne. Trochu svetla ešte svieti z vonku,ale dlho nebude. „Vyzleč si to.“ Prikážem mu a podám mu uterák. Stále je bez slova. Čo sa stalo?
Keď sa ako tak osuší prejdeme do mojej izby. Sadnem si na parapetu,no Harry ostane stáť pri dverách. „Harry prečo si bol v tej búrke vonku?“
„Možno.“ Povie zvláštnym hlasom. „Harry ty si pil?“ zdvihnem obočie. „Nie.“ Zdvihne ku mne zrak. Jeho oči sú zvláštne tmavé. „prečo mi klameš?“ postavím sa a prejdem ku mne. Necítiť z neho lakohol,ale viem,že pil. „Možno som mal dva poháriky.“ Zahryzne si do pery.
„Harry prečo si pil?!“ tentoraz už stojím pri ňom. „Pokazil som ti život.“ Povioe už normálne. Naozaj toho nevypil veľa. „Toto nehovor.“ Rukou mu chytím líce. „kurva,nechcel som to takto!“ skríkne. Urobím jeden krok dozadu. Niečo si zamrmlne,no nerozumiem mu. „Nemôžeš za to,mohlo sa to stať každému dievčaťu,ktoré by s tebou chodilo.“ Poviem do ticha. „Ale ty nie si každé.“ Pomaly ku mne prejde a zasunie mi prameň vlasov za ucho,čo spôsobí zimomriavky na mojom tele. Zalapám po dychu,keď sa druhou rukou dotkne mojej ruky. „Chcem ťa chrániť,chcem aby si bola iba moja. Nemôžem dovoliť,aby ti niekto ublížil.“ Pošepká mi do ucha. „Som rovnaká ako ostané,prečo ja?“ vyslovím bez oho aby som premýšľala nad tým,čo výjde z mojich úst.
„Prišla si. Bola si taká nevinná,keď si sa prvýkrát na mňa pozrela. Vedel som,že nie si ako ostatné. Nikto so mnou nerobí to,čo robíš ty. Prišla si do môjho života ako prízrak a zmenila ho od základov. Bol som zúfalý,chcel som byť zlý,no ty si ma presvedčila o tom,že niekde hlboko vo mne je aj dobrý Harry. A toto je on.“ Povie a pozrie sa mi do očí. Nemám slov.
„Harry,ja..“
„Nehovor nič,ak ma necháš pochopím to.“ Sklopí zrak odo mňa. „Preboha prečo by som to robila?“
„Ja viem,že si mala oveľa lepší život,kým som v ňom nebol. Prišiel som a tvoja mam odišla..“
„Harry ty predsa za to nemôžeš!“ skočím mu do reči. Prečo mi toto všetko hovorí? „Nebuď naivná,každému kazím život,určite si počula o Cindy.“ Keď to povie zalapám po dychu. Bojím sa ho na o opýtať. „Harry,čo sa vtedy medzi vami stalo?“ pozriem sa na neho. Prejde okolo mňa a sadne si na posteľ.
„Opil som sa a prišiel som k nej,“ začne. Sadnem si k nemu a pozriem sa mu do očí. „Nevedel som,čo robím,nechcel som to. Vinil som ju za smrť rodičov,bol som hlúpy.“ Zasekne sa. „Harry povedz mi to.“ Nalieham zo slzami v očiach. „Nedokážem to. Nechcem aby si ma opustila.“ Pozrie sa mi hlboko do očí.
Takžeeeeeee nová časť :D je krátka,mrzí ma to,ale sľubujem,že v pondelok napíšem dlhúú! ak tu samozrejem budú komentáre,ja už fakt neviem,či je to také hrozné,alebo čo,keby každý kto dá vote dal komentár to by bolo super,ale sa nechytáte:( prosím potešte ma aj keď viem,že je táto časť nudná :D a ak by ste chceli aby som vám venovala časť kľudne napíšte urobím to rada :3
Vote&komenty:)
