O 5 rokov:
„Nie Zayn prídeš normálne aj s Perrie a malou Candy!" skríknem do mobilu a zasmejem sa. Nenávidím, keď mi niekto odvráva. „Nechceme byť na obtiaž." ozve sa znova Zaynov hlas z druhej strany mobilu a zase len odporuje. Och keby bol teraz vedľa mňa už by nebol.
„Takže zajtra o štvrtej! Maj sa." poviem a nečakám na jeho odpoveď. Viem, že by len zase odporoval a ja nechápem prečo. Je Harryho najlepší kamarát už vyše desať rokov a nechce prísť na jeho oslavu narodenín, pretože to je len pre blízkych. Ako keby oni neboli. Och.
Vzdychnem a otvorím dvere na našom spoločnom dome s Harrym. Konečne doma. Mám pocit, že táto vysoká ma zabije. Ešte, že mám už pred sebou iba jeden ročník inak by som asi odišla skôr a bolo mi to jedno, lebo pri dieťati je to fakt vyčerpávajúce, aj keď musím povedať, že Harry mi veľmi pomáha.
„Mami!" rozbehne sa ku Matt a ja automaticky kabelku položím na zem. „Matty." zoberiem si ho na ruky a pobozkám na temeno hlavy. „Ako si sa dneska mal?" pozriem sa na neho a usmejem sa. "Ocko ma zobral na preteky áut." široko sa usmeje. Zamračím sa a očami vyhľadám Harryho, no nikde ho nevidím.
„A kde je ocko?" zdvihnem obočie a položím ho na zem. „Hore." ukáže na schody vedúce na poschodie a rozbohne sa do obývačky. Vyzujem sa a kabát si zakvačím na vešiak. Z vlasov si stiahnem gumičku a vstúpim na prvý schod. Rýchlo vybehnem hore a prejdem k dverám na našej spálni.
Pomaly nakuknem dnu a všimnem si Harryho stojaceho pri okne. Hneď ako ma zbadá otočí sa a na tvári sa mu objaví úsmev spolu s jamkami. No ja sa stále mračím. „Ahoj láska." prejde ku mne a chytí ma za ruky a následne ma chce pobozkať, no odtiahnem sa.
„Deje sa niečo?" skrčí obočie . „Harry prosím ťa na čo si myslel, keď si ho bral na preteky? Vieš, čo všetko sa mu mohlo stať?" pokrútim hlavou a prejdem si rukou do vlasov. „Ale no tak," jemne sa zasmeje. „Stalo sa mu snáď niečo? Je tam dole a šťastný. Všetko mám pod kontrolou dobre?" znova ma chytí za ruky a pritiahnem si ma viac k sebe.
„Ale vieš, čo sa stalo minule bojím sa." pozriem sa do jeho zelených očí a zahryznem si do spodnej pery. „Už sa mu nikdy nič nestane, jasné? Neboj sa toľko." pobozká ma na čelo a ja si hlavu položím na jeho rameno. Pobozkám ho na krk a odtiahnem sa.
„Toto nerob ak nechceš, aby som ťa teraz hneď pretiahol." pošepká mi do ucha jeho chrapľavým hlasom a chytí ma za zadok. „Harry." zasmejem sa a otvorím dvere. „Inak volala mi Lily." začnem, keď schádzame po schodoch.
„Prečo?" pozrie sa na mňa. „Či by si jej zajtra nešiel pomôcť niečo nasťahovať." zaklamem a pozriem sa pred seba. Potrebujem zajtra Harryho dostať na chvíľu z domu, aby som mohla pripraviť to , čo mám v pláne a Lily sa mi ponúkla, že ho zabaví a za to som rada.
„Prečo ja? Aaron nemôže?" zastaví a pozrie sa mi do očí. Nervózne sa na neho pozriem a usmejem sa. „On to nezvládne sám." otočím sa a vojdem do obývačky. Matt sedí na gauči a poslušne pozerá rozprávky. Som tak rada, že mám takého syna ako je Matt. Má dva roky, no na svoj vek je veľmi rozumný a tiež je celý po ocinovi. Kučeravé vlasy mu padajú do tváre a v jeho zelených očiach sa dá stratiť. Jediné, čo má po mne je tvár, okrúhla a malá. neskutočne ich dvoch milujem.
„Nechceme aj dievčatko?" ozve sa Harryho chrapľavý hlas pri mojom uchu. Po celom tele sa mi urobia zimomrivky a slabo vydýchnem. „Nie ďakujem už teraz to nestíham." otočím sa na Harryho a zasmejem sa. „Ale no tak babe aspoň by nebol sám." smutne sa na mňa pozrie a chytí ma za ruky.
„Už som sa naučila odolávať tvojim očiam a má predsa teba." šťuchnem ho do nosa a prejdem do kuchyne. „Čo tým chceš povedať?" sadne si na stoličku a hlavu si podoprie rukou. „Že si dieťa."
„Hahaham vtipné, budem mať dvadsať štyri." vyplazí mi jazyk. „Nesprávaš sa tak." zasmejem sa a z chladničky vytiahnem vajíčka, ktoré plánujem urobiť na večeru. Položím ich na linku a zo skrinky si vytiahnem panviu, ktorú položím na šporák.
„Poď sem." vyruší ma Harryho hlas. Prejdem k nemu a sadnem si mu ne kolená. „Hovoril som ti už, že ťa neskutočne milujem?" pobozká ma na krk, keďže vyššie nedočiahne, pretože sedím na ňom a momentálne som vyššia.
„Už mi to hovoríš šesť rokov." zasmejem sa a pobozkám ho na čelo. „Ani neviem, čo by som robil, keby si mi vtedy neodpustila. Prinajlepšom by som bol teraz niekde sfetovaný, alebo v base." prejde si rukou do vlasov a zatvári sa vážne.
„Tak nehovor. Určite by si našiel niekoho lepšieho." usmejem sa a on ku mne zdvihne zrak a silnejšie uchopí moje boky. „Nikto nie je lepší ako ty." tentorkát sa nahne až tak, že sa dotkne mojich pier. Milujem ten pocit cítiť ho.
**
„Pozdrav ich." usmejem sa na Harryho a zatvorím za ním dvere. Fajn. Mám hodinu na to, aby všetci prišli a aby bolo všetko dokonalé. Prejdem do obývačky a začnem fúkať balóny. Náladne ich pokvačkám po celom dome a nachystám stolík na večeru.
„Na čo to všetko je?" príde ku mne Matt a poškrabe sa na hlave. „Ocino má narodeniny, ale pšt. On to nevie budeš kričať prekvapenie dobre?" zoberiem si ho na ruky a pobozkám na líce. Iba prikývne a široko sa usmeje.
Niketo zazvoní. Spolu s Mattym prejdem ku dverám a otvorím ich. „Som rada, že ste prišli." usmejem sa na Zayna dvere otvorím viac, aby mohli vojsť. Zayn s Perrie mali pred rokom svadbu a potom sa im narodila Candy. Je to strašne zlaté dieťa, no je úplná Perrie. Nikdy by ste nepovedali, že je to Zaynove dieťa.
Mattyho položím na zem a objímem Perrie. „Kde to položím?" opýta sa Zayn a ukáže na darček v jeho ruke. „Daj." usmejem sa a prejdem do izby, ktorá je na prízemní. Darček položím na menšiu posteľ a vrátim sa späť.
„Sme tu prví?" zasmeje sa Perrie a Candy položí na gauč vedľa Mattyho. „Áno, ale vieš veľa nás tu nebude. Iba kamaráti a jedine Lou." poviem smutne a sadnem si k nim na gauč. „A ako si vybavila, že tu Harry nie je?" pozrie sa na mňa Zayn a prehrabne si vlasy. „To Lily." zasmejem sa a vtom niekto zazvoní.
Hneď ako prídu všetci pozvatí započujem štrnganie kľúčov. Usmejem sa a poviem všetkým, nech sú ticho. Zatvorím dvere na obývačke a prejdem na chodbu, kde uvidím Harryho ako sa vyzúva a kvačia si bundu na vešiak.
„Prepáč, že idem pozdejšie ako som mal, ale Lily musela niedke odísť a s Aaronom sme sa zapozerali na nejaký zápas a potom boli zápchy." zamračí sa a následne ma pobozká. „To je v poriadku." usmejem sa, chytím ho za tvár a bozk mu opätujem.
„Čo je?" zasmeje sa a chytí ma za boky. „Nič prečo?" pozriem sa na neho a prejdem mu po hrudi. Je tak pevná, až mám chuť teraz ho vyzliecť a chytiť sa jej normálne. Chcem znova cítiť jeho telo. Vyhodím moje perverzné myšleinky z hlavy a prejdem k dverám od obývačky a Harry ma nasleduje.
Otvorím ich a všetci skríknu. „Prekvapenie!" Harry ostane stáť vo dverách s pootvorenými ústami. Vedela som, že si myslí, že som zabudla, no ja nikdy nezabudnem. Matt sa rozbehne k Harrymu a hodí sa mu okolo krku.
„Ja.." začne, no hneď sa aj zasekne. „Nič nehovor." usmejem sa a prejdem k ostatným. „Zayn ako si to mohol držať v sebe? Ešte ráno som s tebou volal." Harry sa zasmeje a spolu s Mattym prejde k Zaynovi a šťuchne ho do ramena.
„Všetko bol jej nápad." ozve sa Lou a všetci sa pozrú na mňa. Harryho zelené smaragdy sa do mňa zabodnú a ja sa nesmelo usmeje. Spolu s Mattym príde ku mne a pozrie sa mi do očí ešte hlbšie. „Neviem, čo by som bez vás robil." venuje mi dlhý bozk na ústa a následne pobozká Mattyho na hlavu. On sa iba usmeje a objíme nás.
-
Ochhhhhh no takže jedna baba mi písala, že by bol epilóg dobrý tak som rozmýšľala a došla som k záveru, že je! tak som ho napísala,lebo ten koniec som skončila zvláštne tak, aby ste videla, čo sa vlastne dialo :3 Takže nejdem sa rozpisovať urobila som to na minulej časti a vy viete môj názor, ak by som zase niečo písala tak by som asi znova plakala takže :((( ešte raz ĎAKUJEM veľmi tým, ktoré to čítali a ešte si prosím na túto už fakt poslednú časť veľa komentárov:3 a do komentára vám dám nový príbeh:):D
