Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐9.⭐

Ráno sme išli spolu do školy.

Ďalší deň som celý strávila s babami. Pili sme alebo sa rozprávali. Alebo oboje. Hlavne bola zábava. Ani do školy som nešla.

Caitlin som v škole nikde nevidel. Neprišla.

Večer som šla pripitá domov. Vypila som viac než obvykle, ale dala som si pozor nech zas nevypijem moc.

Dnes som musel ísť domov. K sebe domov.

Išla som najbližšie pri stene. Na moje pomery som sa nechala uniesť.

Domov som išiel až v noci. Keď už bolo naozaj veľa hodín.

Nejak som došla domov a hneď som išla spať.

Doma som sa všetkým vyhol a išiel spať. Obrovský dom a obrovské množstvo ľudí.

Konečne žiadne nočné mory.

Ráno som išiel na autobus.

Na ďalší deň som išla už do školy. Stihla som Bus a sadla si na moje obvyklé miesto.

Presadol som si ku Caitlin. "Ahoj."

Pozrela som naňho. Toto som nečakala.,,Ahoj"

"Môžem?" Opýtal som sa. Bez dovolenia si k nej predsa nesadnem.

Mykla som plecom.

"Ako sa máš? Minule si utiekla."

,,Ako sa môžem mať? Úžasne..ako vždy" Zachechtla som sa.

"Podľa mňa to iba hráš. Aspoň niekedy." Skúmavo som na ňu pozrel.

Pozrela som naňho a odvrátila zrak.,,Kde berieš tú istotu?" Uškrnula som sa.

"Vlastná skúsenosť, ako si niekedy neprítomná, tvoje oči." Mykol som plecom.

Moje oči sú plné smrti a zla.. Sú dokonca aj sivé ako búrka.  To z nich dokáže niečo vyčítať?

Aj teraz bola zamyslená. Keď je takáto, vidím na nej oveľa viac.

,,No.. Nemáš pravdu" Pozrela som naňho.

"Keď myslíš." Zasmial som sa.

,,Fajn.. Tak.. Čo ti ja poviem" Otočila som sa k nemu lepšie a pozrela mu hlboko do očí. Mal ich tak nezvyčajne silno zelené, že ma to na chvíľu vykoľajilo. No hneď som sa spamätala.,,V tvojich očiach vidím bolesť, zradu a smútok.." Povedala som. Keď chce hrať túto hru... Ja toto dokážem ľahko vycítiť..,,Oh.. A tiež viem o tebe viac než si myslíš" Zamračila som sa.

"Hmm... Ja to popierať nebudem. A čo také o mne vieš?" Zdvihol som obočie.

Zahryzla som si do pery..,,To ti nemusím hovoriť" Zdvihla som obočie.

"Ja som ale zvedavý." Usmieval som sa od ucha k uchu.

,,Nemala by som to hovoriť" Otočila som sa k oknu. Keby mu to poviem zároveň by som prezradila seba.

"No tak." Spravil som psie oči.

,,Zvedavosť robí veľa, čo?" Zachechtla som sa.

"Cait." Spravil som smutnú tvar.

,,Cait?" Otočila som sa k nemu so zdvihnutým obočím.,,Mám radšej keď mi hovoria Lin" Žmurkla som naňho.

"Cait sa mi páči viac. Lin je ako moja sesternica Linda. Namyslená..." Radšej som nedopovedal.

,,No mne sa viac páči Lin.. A Lindu mám aj ja kamošku" Usmiala som sa.,,Tá nieje namyslená"

"To máš potom šťastie."

Prekrútila som očami.,,Mne sa viac páči Lin" Uškrnula som sa. Som rada, že sme odbočili od témy.

Zasmial som sa. "Dobre, Cait.

,,Ach.. Tebe nedohovorím" Povzdychla som si.,,Ale ak chceš byť zlý, ja môžem byť horšia.. Môžem ti hovoriť Deanie" Vyplazila som mu jazyk.

"Tak ma volá moja šesť ročná sestra." Zasmial som sa.

,,To si robíš srandu.. Čokoľvek, čo poviem ti pripomína niekoho z rodiny!" Vyvalila som naňho oči.

"Mám veľkú rodinu. Prepáč."

,,Tiež by som vedela aké to je" Zamyslela som sa.

"Niekedy príšerné. Hlavne keď ťa chcú oženiť."

Zdvihla som obočie.,,Oženiť.. To je silné"

"Hej. Ale vraj som už dosť starý." Mykol som plecom.

Zasmiala som sa.,,Si štvrták" Prekrútila som očami.

"No to áno." Zasmial som sa.

,,Tak" Zamračila som sa.

"Čo?"

,,No.. Ok.... Asi k tomu nemáš viac, čo dodať" Potichu som sa zasmiala.

"V ich dobe už mali aj deti. Veď vieš, starší to berú inak." Zasmial som sa.

,,Asi" Mykla som plecom.

Zasmial som sa.

Pozrela som von oknom.

Zvyšok cesty sme boli ticho. Keď sme vystupovali, pozrel som na ňu. "Tak.. Ďakujem, že si stŕpla moju prítomnosť. Ahoj." Usmial som sa na ňu.

Prikývla som a išla ku skrinkám, kde som si odložila veci. Potom som došla do triedy.

Odišiel som do triedy.