Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐25.⭐

Čakala som. Asi nemá pri sebe mobil. Alebo on ignoruje mňa.

*Sľúbil som ti, že sa už neuvidíme.* Odpísal som.

*Tak keď nechceš...* Odpísala som.

*Ty ma už nechceš ani len vidieť....* Povzdychol som si.

*To som nepovedala.. Ale nerada nechávam otvorené udalosti. Tak to uzavrime.. Zajtra v autobuse.. Ak prídeš poriešime to.. Ak nie.. No.. Asi sa už vážne nikdy neuvidíme* A ani tá moja oslava nebude.

Odložil som telefón. Išiel som spať.

Odložila som telefón, išla do sprchy a spať.

Celú noc som nemohol spať.

Ráno som sa zobudila. Prichystala a išla na bus. Dúfala som, že ho tam stretnem.. Aj keď.. Aká je pravdepodobnosť?

Nakoniec som na ten autobus išiel.

Došla som do autobusu. Prekvapilo ma, že tam bol. Hneď som si sadla k nemu.,,Ahoj" Zahryzla som si do pery.

"Ahoj." Odzdravil som.

,,Povedz mi všetko, čo mi chceš povedať.. Skús sa netváriť, že nemáš čo.. Som si istá, že je toho veľa.. O tebe, mne.. Tvojej sestre" Pozrela som naňho.

Povzdychol som si. "O mne? Myslel som, že sme priatelia. Lenže tebe príliš vadí, kto som. Zoe... Hovoriť o nej je pre mňa stále príliš bolestné. Prišiel som o svoje dvojča. O svoju polovicu. Preto som prestal zabíjať. Nechcel som, aby niekto musel zažiť takú stratu ako ja. A ty.. No už som sa vyjadril. Aj keď som nesmierne nahnevaný, že si, práve ty zabila.. Zoe, snažil som sa cez to preniesť a pokračovať v tom, aby som ti dokázal, že nie sú všetci rovnaký. Že sa s tebou nehrám, že to myslím vážne. No ty.. Ty si to celé zničila. Znova si ma hneď odsúdila." Odvrátil som sa od nej.

Povzdychla som si.,,Ja som si tiež myslela, že sme priatelia. Ohľadom tvojej sestry som sa vyjadrila.. Chránila som si vlastný život, inak by som jej neublížila.. Chcela ma zabiť.. No a verím ti. Ohľadom toho prečo si prestal. Ale.. Je vidno, že ťa to žerie, že som ju zabila ja. Neviem, či mi môžeš odpustiť.. A tiež som prišla o sestru.. Viem aké to je.. A tiež.. Ešte včera si ma chcel zabiť...ja..dovtedy som ťa brala ako kamaráta.. Potom.." Pozrela som na moje ruky, ktoré sa hrali s mojou sukňou.

"Nechcel som ťa zabiť. Nespravil by som to, aj keď to tak možno vyzeralo. Nezabíjam. Sľúbil som Zoe, že sa tomu budem vyhýbať."

,,No.. Aj keby.. Potom si povedal, že ublížiť mi môžeš stále.. Predtým si mi dávnejšie povedal, že by si mi neublížil.. No včera.. Vyzeralo to, akoby si za každú cenu chcel, aby som trpela, spôsobiť mi bolesť" Snažila som sa zadržať slzy.

"Viem, ako to vyzeralo."

,,Hm"

"Ak je to všetko, tak pôjdem."

,,Chcel si to? Chceš to?" Pozrela som naňho.

"Čo?"

,,Ublížiť mi."

"Nie."

,,V tom prípade neodchádzaj.."

Pozrel som na ňu a zasmial sa. "Ja už do školy nejdem."

,,Prečo nie?" Ironické, že sa pýtam zrovna ja.

"Chodím na strednú už roky. Dlhé roky."

,,Si predsa posledný ročník.. To nemôžeš znova zmaturovať? A čo Samantha?" Zdvihla som obočie.

"Ona do školy chodí. Ostal som tam len preto, aby som jej pomohol. A teraz už ročník končí. Na maturity je pripravená."

,,Rovnako ako ty" Uškrnula som sa.

Zasmial som sa.

,,No tak.. Zabudnime na všetko, čo sa stalo.. Prosím.. A začnime od začiatku" Zahryzla som si do pery.

Zamyslel som sa. Uhm.. Asi to budem ľutovať, ale.. "Dobre."

Pousmiala som sa.,,Som Caitlin Chaste, teší ma" Podala som mu ruku. Snáď to dokáže.. Preniesť sa cez to, že som mu zabila sestru.

Toto bude ťažké. "Dean Round. Teší ma." Potriasol som si s ňou ruku.

,,Ach.. Toto je blbé... Nemôžeme predsa len tak zabudnúť na to, čo sa stalo" Povzdychla som si.,,Takže inak.. Dean.. Si môj.. Jediný kamarát opačného pohlavia" Potichu som sa zachichotala.,,Takže chcem, aby si ním znova bol.. Ak by to šlo."

"Pokúsim sa. Nesľubujem, že budem vždy dobre naladený. Niekedy keď si spomeniem na Zoe... Tak sa vyhýbam všetkým ľuďom."

,,To.. Viem pochopiť" Pousmiala som sa.,,Ďakujem"

"Poď sem." Objal som ju.

Objatie som mu opätovala. Tieto objatia boli presne dôvod, prečo som ho chcela pri sebe. Je nemožné ako sa môžem tak dobre cítiť v jeho objatí.

Pevne som ju objímal.

Len sme tam boli a v tichosti sa objímali.,,Nemáš nejaké otázky? Uh.. Už minule Liliana prezradila veľa.. Takže.. Asi by som ti to mala vysvetliť" Zahryzla som si do pery.

"To by si mala."

,,No.. Pýtaj sa." Nech neprezradím priveľa.