Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐15.⭐

S úsmevom som ju pozoroval.

Náhle som zosmutnela. Tak by som chcela, aby všetko trvalo dlhšie.

Prišiel som za ňou.

Pozrela som naňho.

"Chceš si zaplávať?"

,,Oh.. Nie.. Ani omylom" Prekvapene som naňho pozrela.

Prišiel som k nej ešte bližšie. "Naozaj?" Uškrnul som sa a zdvihol obočie.

,,Naozaj" Zamračila som sa, ale nespúšťala z neho zrak.

"Hmm..."

,,Hm.. Čo Hmm?" Zdvihla som obočie.

"Ja ťa do tej vody dostanem."

,,Oh.. Tak to nie!" Pokrútila som hlavou.

Uškrnul som sa. "Oh.. Tak to áno!"

Vyvalila som oči. Postavila som sa a odišla ďalej od neho.,,Prepáč, ale nedovolím ti to.." Usmiala som sa doširoka.

Zasmial som sa. "Ja som nepovedal hneď." Nevinne som sa usmial. "Ale v tom jazere sa raz vykúpeš."

Neveriacky som naňho prižmúrila oči..,,Môžeš dúfať" Uškrnula som sa.

"Ja to viem." Žmurkol som na ňu.

Snáď sa dožijem no...Podišla som bližšie k nemu a späť si sadla.

Sadol som si k nej.

,,No.."

"Chceš byť tu, alebo ťa vezmem niekam inam?"

,,Mne je jedno.. Môžeme sa rozprávať.." Mykla som plecom.

"A o čom?"

,,Čo ja viem.. Šak sa ani nepoznáme"

"Práve na to slúži rozhovor."Zasmial som sa.

,,No nevrav"

Pretočil som očami.

,,No.. Máš nejakú tému?"

"Nie."

V tichosti sme sedeli a pozerali na jazero.

"Čo rada robíš?" Prelomil som ticho.

,,Hocičo"

Zasmial som sa. "A čo najradšej?"

,,Ja..už ani neviem.. Tak moc sa snažím užívať si život, ale jediné, čo z toho vzíde je jedno veľké klamstvo" Povzdychla som si.

"Tak sa nesnaž. Nechaj to ísť samé."

Trpko som sa zasmiala. Keby som mala toľko času..

"No tak.."

,,Počuj.. Prídeš zajtra do Wally's? Spievam moju najobľúbenejšiu pesničku" Zasmiala som sa.

"Prídem. Inak, spievaš naozaj pekne." Usmial som sa na ňu.

,,Vďaka" Usmiala som sa.

Široko som sa usmial.

,,Prečo si tam bol vlastne prvý krát?"

"Ja som tam už bol viackrát, no v iné dni. A popravde, počul som ako o tom hovoríš. Bol som zvedavý, tak sme tam so Sam išli." Nevinne som sa usmial.

,,Aha.." takže to dievča je Sam.. Nejak som to neriešila.,,Na rande?" Uškrnula som sa a lakťom doňho drgla.

Zasmial som sa. "Nie."

,,Škoda" Zamrmlala som si pre seba a očkom po ňom pozrela.

"Poznáš niečo také ako najlepší priatelia s výhodami?" Uškrnul som sa.

,,Och.. Hej.. Poznám" Vyvalila som oči a zasmiala sa.

Musel som sa zasmiať.

,,Čo robíš vo voľnom čase?" Usmiala som sa.

"Som so Sam. S mojou rodinou to je ťažké, no som aj s nimi. A... Uhm... Maľujem."Zasmial som sa.

,,Maľuješ? To by som si niekedy chcela pozrieť" Zasmiala som sa.

Moje oči trocha zružoveli. Bolo to uhm... Trápne. Hanbil som sa. Bol som v rozpakoch.

Zamračila som sa a zblízka sa naňho pozrela.,,Čo maľuješ preboha?" Zasmiala som sa. Podľa tých očí, to bude niečo začo sa hanbí. Toto sa u upíra často nevidí.

"Čo príde. Iba... Uhm... Moji bratia si z toho robia srandu." Odvrátil som od nej pohľad.

Zamračila som sa.,,Prečo?"

"Pretože to podľa nich nie je nič pre chlapa. Ale hlavne preto, že som najmladší."

,,A čo kreslíš?"

"Napríklad toto jazero. Každých 10 rokov."

Usmiala som sa.,,Však to je nádherné.. Asi len tvoji bratia nerozumia umeniu" Odfrkla som si a usmiala sa naňho.

Zasmial som sa.

,,Hm..." Pozrela som na jazero.

"Chceš ich vidieť? Maľoval som ho od svojich desiatich. Mám už 11 obrazov."

Zamyslela som sa a začala v hlave počítať.,,Kedy si sa to narodil?" Zasmiala som sa.

"Mám 118."

,,Ejha.." Vyvalila som oči.

Zasmial som sa.

,,Som od teba mladšia o sto jeden rokov" Zasmiala som sa.

Hvízdol som. "Ty si ešte poriadne malá." Zasmial som sa.

,,A ty si zrelý do šrotu" Vyplazila som mu jazyk.

Zasmial som sa. "Ja som stále ešte len mláďa."

,,Ja mám onedlho osemnásť" Povzdychla som si.

"Hmmm... To budeš potrebovať oslavu."

Pozrela som naňho. Už som sa neusmievala.,,Hej.. Rozhodne" Pozrela som na zem.

"Môžem ti ju spraviť."

,,Nie.. Radšej.. Nie.. " Bude to zbytočné tak či tak.

Sklonil som hlavu. "Smiem aspoň vedieť, kedy ich máš?"

,,Dva a pol týždňa" Bože.. Zrazu sa to zdá tak málo. Slzy sa mi nahnali do očí. Postavila som sa skôr, akoby si to všimol a rýchlo som žmurkala.,,Pôjdeme.. Uh.. Niekam?"

"Dobre." Postavil som sa k nej.

Otočila som sa k nemu, no do očí som mu nepozrela.,,Už by som asi mala ísť domov"

"Uhm.. Fajn. Vezmem ťa tam."

Prikývla som.

Vzal som ju na ruky.

Chytila som sa ho okolo krku, nech nespadnem. Bolo mi to celé tak divné.