Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐32.⭐

Doma som si obliekol čierne nohavice, košeľu a sako. Mal som na sebe všetko čierne.

Sakra.. Čo si obliecť? Asi päť šiat som mala na posteli.

Doma som sa ešte najedol ako vždy, krvi.

Zostali mi ešte troje šaty. Dvoje som vyrazila.

Mama mala priveľa otázok. Nech je už štyri!

Hm.. Takže vyhrali čierne!

Keď už malo byť konečne štyri, vyrazil som k nej.

Práve som si dokončovala make up v kúpeľni. Usmiala som sa. Vyzerala som úžasne. To musím povedať aj ja.

Zaklopal som na dvere.

Vystrelila som ako raketa. Dobre, že som sa na tých opätkoch nezabila.

Čakal som s červenou ružou za chrbtom.

Otvorila som.

Široko som sa usmial a podal jej ružu.

Usmiala som sa a vzala si ju. Hneď ju ovoňala.,,Ďakujem"

S úsmevom som ju pozoroval.

,,Vydrž.. Hneď som tu" Odbehla som, aby som dala ružu do vázy a vrátila sa späť so širokým úsmevom.

"Môžeme?"

Prikývla som.

Vzal som ju do najlepšej reštaurácie.

Bolo tu nádherne. Sadli sme si na voľné miesto a za chvíľu prišiel čašník. Objednali sme si jedlo a kým nám ho doniesol rozprávali sme sa. Možno som si nebola svojimi citami moc istá a to ešte chvíľku potrvá, ale myslím, že je to na veľmi dobrej ceste. Ešte som mu nepovedala, že ho milujem. Ale snáď raz.. Mu to poviem.. Keď to tak bude..Keď si budem istá. Veď zostáva len týždeň a pár dní. Katastrofa. Tak málo času. Som si istá, že mu ublížim, ale keď ja sa ho vzdať nedokážem. Som na to asi moc sebecká. Celý večer bol úžasný. Rozprávali sme sa, smiali sa, zistili o sebe aj veci, ktoré by sme nepotrebovali vedieť. Ale to najdôležitejšie som mu nepovedala. Nikto okrem mojich rodičov a Liliany to nevie.. Nikto.. A tak to aj zostane.. Až do mojich narodenín. Ak by som to tak mohla nazývať aj tento rok...

"Dúfam, že sa ti dnešok páčil." Usmial som sa na ňu, keď sme stáli pred jej domom.

,,Bolo to úžasné" Usmiala som sa.,,Zajtra, ale už idem do školy.. Pôjdeš aj ty?" Zahryzla som si do pery.

"Pre teba? Áno. Sladké sny, Cait." Nežne som ju pobozkal na pery.

,,Aj tebe Dean" Usmiala som sa a zatvorila som. Oprela som sa o dvere.. So spokojným povzdychom som sa zviezla dole.

S úsmevom som odišiel domov.

Po chvíli som vstala, prezliekla sa, umyla a išla spokojná spať.

Keď som sa umyl a prezliekol, zaľahol som do postele.

Na ďalší deň som sa zobudila.

Ráno som odišiel na autobus.

Keď som spravila všetko, čo bežné ráno došla som na bus. Hneď som si sadla k Deanovi so širokým úsmevom.

"Ahoj." Pozdravil som ju a pobozkal ju.

,,Ahoj" Usmiala som sa.,,Ešte stále ma miluješ?" Zasmiala som sa.

"Áno."  Uškrnul som sa.

,,Dobre.. Len sa uisťujem"

Zasmial som sa.

Cestou sme sa rozprávali.. Potom sme vystúpili a každý išiel do svojej triedy.

Deň išiel veľmi pomaly.

Celý deň som sa bavila s Lindou. Je to super kamarátka. Dohodli sme sa, že dnes pôjde do Wally's a strávime spolu aj víkend. V čo osobne dúfam, pretože to je vážne jediná taká kamoška.

Po škole som čakal na Cait, no bola s nejakým dievčaťom. Ani si ma nevšimla, keď išla okolo.

S Lindou sme sa dobre zabávali aj po škole, no rozlúčili sme sa na zastávke, pred školou, pretože ona išla inou cestou. Spomenula som si na Deana a išla ho niekde hľadať.

Žeby sa so mnou celý ten čas iba hrala? Išiel som domov ako telo bez duše. Už som to nemal ďaleko.

Kde je? Ach.. Nenašla som ho.

Keď som prišiel domov, rovno som si ľahol na posteľ. Nikdy som neveril, žeby som mohol mať zlomené srdce. Ale je to tak. Ublížila mi.

Zavolala som mu.

Zazvonil mi telefón. Nemal som ani tú najmenšiu chuť, zdvihnúť ho. Ale urobil som to.

,,Dean?! Kde si?" Ozvala som sa hneď.

Odfrkol som si. "Zrazu ťa to zaujíma?"

Zavrčala som.,,Prečo si odišiel od školy?"

Trpko som sa zasmial. "Čakal som ťa. Dlho.. No ty si okolo mňa prešla bez povšimnutia. Aj potom som čakal. A ty nič..."

,,Prepáč.. Ja som sa zahovorila s Lindou" Povzdychla som si.

"Iste."

,,Dean.. No taak"

Povzdychol som si.

,,Hneváš sa?"

"Áno."

Zahryzla som si do pery.

"Prídem k tebe. Porozprávame sa normálne."

,,Dobre" Zložila som. Ach.. To som mu tak moc ublížila? Kým som došla domov prešlo asi 45 minút.

Asi o hodinu som odišiel za ňou.

Sedela som na posteli a netrpezlivo naňho čakala.

Zaklopal som jej na okno. Budem sa vyhýbať akéhokoľvek dotyku s ňou.