Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐24.⭐

Zavrčal som. "Nechcel som ti ublížiť. No teraz si ma nahnevala. A to poriadne." Otočil som si ju čelom k sebe a hlavu jej zdvihol, aby som jej videl do očí.

So strachom v očiach som mu pozerala do očí.,,Si upír.. Ja... Nikdy som ti nemala veriť" Nadýchla som sa.,,Na chvíľu som mala pocit, že si iný.. No si presne ako ostatní" Zatvorila som oči.

Uškrnul som sa.

,,Tak už to urob." Zamrnčala som.,,Nechcem ti znova ublížiť.. Ibaže ty to vnímaš ku mne trochu inak"

Odhrnul som jej vlasy na bok a nahol sa k nej. "Ja ti ale nechcem ublížiť." Zašepkal som jej do ucha.

,,No.. Keď mi ublížiš, ublížiš mi.. A keď ma zabiješ.. Asi mi tiež ublížiš, no nie?" Snažila som sa dýchať pokojne.. Nešlo mi to.

Vzal som ju na ruky. "Pokoj. Naozaj ti neublížim. Narozdiel od Zoe, sa viem ovládať."

Pozrela som naňho. Myslí to vážne alebo sa chce len nejak hrať a nakoniec mi aj tak ublíži? Však.. Je to upír.

"Pôjdeme ku mne. Nenechám ťa samú, keď je tu tá.. Liliana."

,,Ja... Ja ti neverím..." Pokrútila som hlavou do strán.

"Prepáč. Ale samú ťa nenechám." Odniesol som ju k sebe.

Hneď ako sme boli v jeho izbe som od neho odstúpila.

Zo skrine som jej vybral moje tričko.

,,Na to zabudni"

Zasmial som sa. Svojou rýchlosťou som ju prezliekol.

Pozerala som naňho s vyvalenými očami.,,Začínam ťa nenávidieť"

Zasmial som sa.

Bolo mi vážne zle. Psychicky. Vyšla som z jeho izby a išla hľadať najbližšie wecko. Neviem ako, no podarilo sa. Zamkla som sa tam. Oprela sa o dvere a začala som plakať.

Doma našťastie nikto nebol. Všetci išli k známym do Rakúska.

Takto som tam sedela niekoľko minút, kým som sa začala upokojovať.

Išiel som Cait spraviť večeru.

Pomaly som otvorila dvere. Nikde som ho nevidela. Potichu som išla dole.

Hotovú večeru som položil na stôl.

Došla som dole. Zbadala som východ. Rýchlo som tam zbehla.

Bola preč už dlho. Sedel som za stolom a čakal ju.

Vyšla som von. On nemal zamknuté. Bolo mi jedno, že som mala na sebe len jeho tričko. Chcela som byť sama. A najbližšie bolo jazero.. Jeho jazero.. Ako som mu hovorila. Došla som tam a sadla si k vode. Čím som si tento život zaslúžila? Prečo.. Prečo sa mi všetko toto deje? Začala som plakať a sledovala som vodu.

Išiel som ju skontrolovať, no nikde som ju nenašiel. Nezamkol som. Bože. Vybehol som von. Nikde som ju nevidel. Hľadal som ju všade. Len nech ju nevzala tá Liliana. Ani neviem ako, no došiel som k jazeru. Prekvapilo ma, čo som uvidel. Cait sedela na zemi a plakala. Určite jej bola aj zima, preto som si dal dolu moju bundu a prehodil ju cez ňu. Hneď potom som ju objal. "Neplač." Pohladil som ju po vlasoch.

Mykla som sa.

Vzal som nás na lavičku a posadil si ju na nohy.

,,Prečo mi to robíš? Prečo nemôžem zostať doma?"

Neodpovedal som. Ani ja som nevedel, prečo ju chcem mať pri sebe.

,,Ja chcem žiť.. Prosím.. Dones ma domov"

"Cait..."

,,Ublížil si mi už dosť, nie? Čo ešte chceš? Čo?" Vzlykla som.

Postavil som sa a vzal ju k sebe do izby. "Ostaň so mnou aspoň dnes a ja ti už potom dám nadobro pokoj." Uložil som ju do postele a objal ju.

Založila som si ruky a ignorovala ho.

"Cait..." Povzdychol som si.

Možno ignorovať mi pomôže.

Otočil som si ju k sebe.

Zatvorila som oči, len aby som ho nemusela vidieť.

Hmmm.... Uškrnul som sa a začal ju štekliť, pokým sa podo mnou nezačala krútiť.

Snažila som sa chytiť dych. Ten sviniar.,,Stop" Kričala som naňho so smiechom.

Zasmial som sa a na chvíľu prestal. "Čo za to?"

Pozrela som mu do očí. Čo za to? To si robí srandu.,,Čo chceš?" Zdvihla som obočie.

"Ostaň tu so mnou." Slabo som sa usmial.

,,Mám snáď na výber?" Odvrátila som pohľad.

Sklonil som hlavu. "Keď chceš tak veľmi ísť, tak ťa odnesiem."

Prikývla som.,,Ale chcem moje oblečenie"

Položil som jej ho na posteľ. "Nechám ťa obliecť sa."

Počkala som kým odišiel a obliekla som sa do svojho. S povzdychom som si sadla na posteľ a čakala kým sa vráti.

Prišiel som naspäť.

Postavila som sa.

Vzal som ju na ruky a odniesol k nej do izby. "Zbohom."

Zamávala som mu a hodila sa na posteľ. Dnešok bol hrozný. Snáď zajtra už bude iný deň. Linda by mi mohla pomôcť.

Odišiel som sa rozlúčiť so Sam. Už sa do školy nevrátim.

Rozmýšľala som. A v hlave si dookola zrekapitulovávala, čo sa stalo. Chcel mi ublížiť.. Ale nespravil to.. Skúsila som mu napísať správu. *Tu je Caitlin.. Prídeš zajtra do busu? Chcem sa s tebou porozprávať*

Prečítal som si správu. Čo teraz?