Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐29.⭐

"Teraz to nechám na tebe."

Hm.. S čím súhlasíš?.. No.. To je blbé sa opýtať.

"Tak?"

Hm.. Otočila som sa k nemu.,,Koľko je hodín?"

"Niečo po štvrtej."

,,Však to som dlho nespala" Zasmiala som sa.,,Ja.. Mohla by som ťa zoznámiť s rodičmi.. Oni.. No.. Mali by ma pochopiť"

"Ak to chceš." Usmial som sa na ňu.

Horlivo som prikývla.,,Chcem, aby vedeli všetko.."

Zasmial som sa. "Tak ma im predstav."

,,Mali by dôjsť čoskoro" Usmiala som sa.

Úsmev som jej opätoval.

,,Ale.. Potom.. Necháš ma prosím predtým s nimi samú porozprávať? Tak, aby si nepočúval svojím super sluchom?"

"Že si to ty...."

,,Sľubuješ?"

"Áno."

Keď prišli rodičia zišla som za nimi dole.,,Môžeme sa porozprávať?" Spýtala som sa ich. S povzdychom prikývli a sadli sme si na gauč.

Čakal som v izbe so slúchadlami v ušiach. Sľúbil som, že nebudem počúvať.

,,Mami.. Oci..viete, že mi veľa času neostáva, tak vás prosím.. Podporte ma" Sklonila som hlavu. Pozreli na mňa a prikývli.,,Spoznala som toho upíra. Je to môj kamarát.. Chcela by som vás s ním zoznámiť.. Prosím" Spýtala som sa.,,No.. Caitlin.. Je to tvoje rozhodnutie.. Tak.. Nebudeme riešiť, že si zradila sestru aj rodinu" Povedala.,,Nehovor to.. Nieje to tak.." Tiekli mi slzy.,,Prepáč" Sklonili hlavu.,,Idem vám ho predstaviť" Došla som do izby a utrela si slzy. Drgla som do Deana.

Zložil som si slúchadlá.

,,Môžeš." Usmiala som sa.

Postavil som sa a nasledoval ju.

Zišli sme dole.,,Mami..oci.. Toto je Dean" Zahryzla som si do pery.

"Dobrý deň, teší ma." Podal som jej otcovi ruku.

Podali si s ním ruku. Bola som tak šťastná, si rozumeli. Celý večer sme sa rozprávali a zabávali, až kým som mala vyprevadiť Deana von. Zastali sme pred dvermi.

"Ďakujem za dnešok." Usmial som sa na ňu.

,,Aj ja.. Hm.. Fakt chceš ísť?" Pozrela som mu do očí.

"A mám ostať.?"

Prikývla som.,,Otvorím okno" Zachechtla som sa.

Zasmial som sa. "Dobre."

,,Dojdi" Dala som mu bozk na líce a rýchlo vošla dnu. Zarazila som sa, keď som si uvedomila, čo som spravila. Po ceste schodmi som sa v hlave modlila, nech na to zabudne.

Ona ma pobozkala! Na tvári som mal široký úsmev, ktorý nechcel zmiznúť.

Došla som do izby, zamkla sa a otvorila okno.

Hneď som k nej vyskočil. Zatvoril som za sebou okno a otočil sa ku Cait. Stále s tým priblblým úsmevom.

Na jeho pohľade som sa musela zasmiať.. Tak na to predsa nezabudol.

Keď sme si išli ľahnúť, vykúpal som sa a vyzliekol si nohavice s tričkom. Cait sa prezliekla v kúpeľni. Ležal som už v posteli, keď prišla. A bola nádherná. Mohol som na nej oči nechať. Jej úsmev ma hral pri srdci. Jej oči svietili radosťou, ako moje záchranné svetlo v temnote. Keď si ku mne ľahla, pritiahol som si ju k sebe a pobozkal na čelo.

Keď si ma k sebe pritiahol skoro som omdlela. On nemal tričko!,,Ty nemáš tričko" Povedala som slabým hláskom.

Zasmial som sa. "Ani nohavice. Vieš, ako blbo sa v tom spí?"

Zalapala som po dychu. On je skoro nahý.

"No tak..."

Najradšej by som si tvár skryla pod perinu, ale nemôžem lebo uvidím jeho nahé telo! Teda.. Polonahé.. Ale pointa zostáva. Chcelo sa mi usmievať od ucha k uchu, ale zároveň som bola pekelne nervózna. Ja ho mám pri sebe tak blízko. Bolo to neuveriteľné, ale vážne ma to tešilo.

"Sladké sny." Usmial som sa.

Mala som nesmiernu chuť prejsť mu rukou po tele.,,Aj tebe" Zahryzla som si do pery. Musím sa upokojiť.

Objal som ju okolo pása a pritiahol si ju na svoju hruď. "Ak ti to veľmi vadí, ja si to tričko oblečiem."

,,Nieee" Zamrnčala som a pritiahla sa k nemu ešte bližšie. OH MÔJ BOŽE!

Zasmial som sa.

Tak toto bolo úžasné.. Spokojná som zaspala.

Trvalo dlho, kým som zaspal. Mať ju pri sebe, bolo niečo neopísateľné.

Ráno som sa spokojná zobudila.

Ráno som sa zobudil, ako ležím na Cait. A bolo to naozaj príjemné.

Dean mi ležal na bruchu, takže som sa mu začala hrať s jeho úžasne čiernymi a jemnými vlasmi.

"Bré ráno." Pozdravil som ju potichu. Nevidel som jej do tváre, bol som k nej otočený.. Chrbtom.

,,Aj tebe" Usmiala som sa. Počkať.. Čo to robím? Nechala som sa uniesť. Hneď som ho pustila.,,Uhm.. Pôjdem spraviť raňajky"

"Nekaz to." Zamrmlal som a pevnejšie ju objal.

Zasmiala som sa.

Pritúlil som sa k nej najviac ako to išlo.

Asi z tadiaľto už neujdem.

"Takto mi je dobre. Nemôžeme takto ostať?"

,,Nemali by sme.." Povedala som horko ťažko. Aj keď najradšej by som tak ostala po zvyšok svojho života.