Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐56.⭐

,,Som víla smrti" Zasmiala som sa.

"A moja princezná." Zasmial som sa.

Usmiala som sa.

"Sladké sny, zlato."

Niečo som si zamrmlala a zaspala som.

Bola tak nádherná. Zlatá a roztomilá. Nemohol som prestať na ňu pozerať.

Zobudila som sa o druhej na obed.. Ty jo.. To som ale dlho spala.

Spravil som jej obed.

Posadila som sa na posteľ, ale skoro som infarkt dostala, keď som na mojej posteli videla sedieť Lilianu. Usmievala sa doširoka.,,Ahoj. Ja som si len prišla pozrieť skriňu.. Vieš.. Keby si tu mala niečo, čo sa mi bude páčiť. Však sme baby, nie?" Zasmiala sa a podišla k mojej skrini.,,Kľudne si vezmi, čo chceš." Mykla som plecom.,,To sem teraz budeš chodiť každý deň?" Spýtala som sa jej.,,Och.. Asi hej.. Vieš. Blíži sa ten osudný. No som rada, že som ťa konečne zastihla samú, bez tej pijavice" Uškrnula sa. Pretočila som nad ňou očami.,,Čo noha?" Spýtala som sa s úškrnom.,,U víl mi to vyliečili" Prehrabávala sa mojou skriňou.

Dúfam, že má rada špagety.

,,Fíha.. Čo máš v tejto krabici?" Spýtala sa. Ja som zatiaľ sedela na posteli a snažila sa ju ignorovať. Z úplne vrchnej poličky ťahala čiernu krabicu.,,Nie to nechaj tak!" Kričala som, ale už bolo neskoro, potiahla a krabica z rachotom spadla na zem a z nej sa vysypali všetky moje zbierky drahokamov a diamantov. Liliana sa našťastie, i keď neviem či šťastie aj pre mňa, stihla uhnúť.,,Wow.. Ty.. Odkiaľ to máš?" Kľakla si k tomu. Hneď som pribehla ku krabici. Všetko som vrátila späť.,,Vravela som, nechaj to tak!" Zavrčala som.,,Pre koho to máš?" Spýtala sa.

Zhora sa ozval buchot. Radšej som to išiel skontrolovať

,,Ja.. Ešte neviem.. A sama som ich našla" Mykla som plecom.,,Kašli na to jednoducho.. Ani tu nemáš byť!" Zamračila som sa a krabicu zdvihla a strčila medzi kabáty. Bola veľmi ťažká, takže som ju dala len tam.

Otvoril som dvere. "Že ma to prekvapuje." Pretočil som očami. "Obed je už na stole." Povedal som Cait.

,,Vďaka" Pousmiala som sa.,,Ja sa len oblečiem a idem" Podišla som k Liliane a vybrala si zo skrine veci. Liliana pohľadom hypnotizovala škatuľu v skrini.,,Nepribližuj sa k tomu.. Nepatrí ti to!" Povedala som jej.,,Onedlho aj tak bude" Mykla plecom.

Čakal som na Cait.

,,Toto nie!" Prekrútila som očami a išla sa do kúpeľne obliecť. Len dúfam, že Liliana nič nevyvedie.

Strážil som Lilianu, nech nič nevyvedie.

Vyšla som už oblečená. Liliana tu už nebola. Išla som s Deanom a najedli sme sa.

S plným bruchom som si sadol na gauč.

Zasmiala som sa na ňom.,,Ja neverím!" Ozval sa Lilianin hlas.,,Caitlin! Ty máš vílí drahokam?" Podišla ku mne.,,Och.. Ty tu stále si?" Znechutene pozrela na Deana. Vyvalila som na ňu oči. Ona sa mi predsa potom, keď som odišla hrabala v tých veciach?

Zavrčal som. "Naposledy ti nestačilo, čo?" Zavrčal som jej do ucha. Bol som za ňou a za ramená ju držal. Tuším som sa jej znova predral pod kožu.

,,Ah!" Skríkla. Sledovala som ich. Toto som nechcela, aby sa stalo. No zdá sa, že to Dean vzal do jeho rúk.,,Pusť maaa!" Zamrnčala Liliana.

"Čo za to?"

,,Čo?" Nechápavo sa spýtala. Ja som prišla k nej a vzala si od nej drahokam. Následne som si sadla na gauč.

Pustil som ju a išiel za Cait.

,,Už sa neviem dočkať kedy toto skončí a Dean bude trpieť!" Zavrčala a zmizla.

Zamračil som sa. O čom točila?

Pritisla som sa k Deanovi.,,Dúfam, že toto nám nezničilo deň"

"Hmm.. Včerajšok stačil." Pousmial som sa.

,,Dobre.. Pustíme si niečo?" Usmiala som sa.

"Môžeme." Zasmial som sa.

Zapli sme si film. Skočil, keď boli štyri hodiny.,,Hm.. Ideme sa pripravovať na ten ples?" Pozrela som naňho s iskričkami v očiach.

"Áno." Zasmial som sa. Skoro som na to zabudol.

,,Jupí!" Poskočila som.,,Tak sa teším" Objala som ho.

Objatie som jej opätoval. "Tak poď. Ja si idem domov po veci a prídem k tebe."

,,Ako sa poznám.. Nemusíš sa ponáhľať" Zasmiala som sa.

Zasmial som sa.

,,Idem sa chystať" Išla som ho vyprevadiť k dverám.,,Milujem ťa" Pobozkala som ho.

"Ja teba viac."

Usmiala som sa a rozlúčili sme sa. Hneď som bežala do svojej izby.

Doma som sa rýchlo prezliekol a pripravil. Pre Cait som si vzal bielu košeľu.

Doma som si vybrala svoje šaty, ktoré som oprela o dvere. Boli ružové, ale nie úplne celé. Zatiaľ som sa osprchovala a umyla si vlasy, následne som si ich vyfénovala a natočila, jemne sa namaľovala a potom som si obliekla šaty, ku ktorým som si dala čierne topánky.

Zaklopal som jej na dvere. V ruke som držal ružu.

Zišla som dole a otvorila. Dal si bielu košelu, musela som sa usmievať od ucha k uchu.

"Si nádherná."

,,Ďakujem" Pobozkala som ho.

"A toto je pre teba." Podal som jej ružu.

Zasmiala som sa.,,Z kadiaľ ich vždy berieš?" Vzala som si ružu.

"To je tajomstvo."