Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐12.⭐

,,Ja.. Ja neviem" Krútila som do strán hlavou.

Prišiel som až k nej. "Keď si to myslíš, tak zrejme ani ty nie si človek."

Zatvorila som oči. Presne tohto som sa bála.

"Hmm...?" Do rúk som chytil prameň jej vlasov a hral sa s ním. Bol som pri nej príliš blízko.

Otvorila som oči a sledovala som ho. Bol tak blízko.. Až moc. Moje srdce bilo ako šialené.

Pustil som jej vlasy a odstúpil. "Prepáč. Radšej pôjdem."

Prikývla som. Na viac som sa nezmohla.

Otvoril som okno.

,,To skočíš z tadiaľ?" Podišla som bližšie a pozrela von oknom.

Zasmial som sa. "Vieš, že nie som človek. Nemusím to predstierať, takže rovno skočím."

Zamračila som sa.,,Čo si zač.. Toto nedokáže hocikto.. Jedine.. Keby si bol..." Pozrela som mu do očí a radšej ustúpila.,,Ahoj" Usmiala som sa.

"Bol čo?"

Pokrútila som hlavou.,,Nič.. Ahoj" Otočila som sa na odchod.

Chytil som ju za ruku a otočil k sebe. Skončila na mojej hrudi. "Tak čo som?" Prešiel som jej rukou cez líniu tváre a odhrnul jej vlasy preč.

Moje srdce sa rozbúchalo ako šialené. So strachom som pozerala do jeho očí.,,To nie.. To.. Nemôže byť..." Hovorila som si. Nemôže byť to, čo si myslím. Nemôže.

"Neboj sa.. Neublížil by som ti." Usmial som sa a zahryzol si do pery.

,,To hovoríš teraz" Odfrkla som si a snažila sa od neho dostať preč.

"Cait..." Povzdychol som si.

,,Pusť ma" Zavrčala som naňho.

Pustil som ju.

Ušla som od neho.,,Ak si myslím správne.. Tak by sme sa nemali rozprávať" Zamračila som sa.,,Zbohom Dean" Otočila som sa a išla k dverám.

No tak toto zabolelo..

Vyšla som z izby a oprela sa o dvere zvonka. Čakala som kým nezačujem niečo, čo by mi povedalo, že vyskočil.

Mal som na ňu nervy. Pôjdem cez dvere. Prečo by som mal ísť oknom?

Načúvala som, ale nič.

Otvoril som dvere.

Hneď som odstúpila a pozrela naňho.,,Čo robíš?" Zamračila som sa.

"Idem preč."

,,Ale.. Okno je tadiaľ" Zdvihla som obočie.

"Idem cez dvere. Zbohom."

,,Nie" Chytila som ho za ruku.

Odfrkol som si.

,,Nechoď tadiaľ.."

"Dvere sú ale tam tým smerom."

,,Choď oknom"

"Zbohom." Išiel som k schodom.

,,Nie" Rýchlo som skočila pred neho.,,Nepustím ťa" Zamračila som sa.

Uškrnul som sa.

,,Prečo nemôžeš ísť cez okno?" Zavrčala som

"Prečo by som mal?"

,,Pretože nemôžeš ísť cez dvere" Povzdychla som si.

Zasmial som sa. "Ale môžem."

Pokrútila som hlavou.

Je to jej problém. Nie môj.

,,Ja ťa tadiaľ nepustím" Zavrčala som zlostne. Zaprela som sa rukami o jeho hruď a snažila sa ho odtlačiť späť.

Zasmial som sa. "Si príliš slabá. Vzdaj to." Postrapatil som jej vlasy, ako do mňa tlačila a bola hlavou nahnutá ku mne.

Zavrčala som a pustila ho.,,Nechoď tadiaľ" Pozrela som mu do očí.

"Je to tvoj problém. Vyrieš si ho. Ja zatiaľ idem."

,,Nie.. Ty si neuvedomuješ, čo tým urobíš" Zamrnčala som.

"Čo také?"

,,To nemôžem povedať"

Mykol som plecom.

,,Nenechám sa len tak odtlačiť nabok!" Zamračila som sa.

Zasmial som sa.

,,Z tadiaľto sa dostaneš len cez moju mŕtvolu" Zavrčala som.

Uškrnul som sa. Zdvihol som ju a položil za seba.

Chytila som ho za tričko.,,Sakra! Toto mi nerob!"

Nevinne som sa usmial.

,,Fajn.. Dobre, Vieš čo.. Choď si.. Navždy zbohom, idiot!" Odvrkla som a zabuchla sa v izbe. Už sa môžem pripravovať na najhoršie.

Odišiel som dverami. Dával som si pozor, no jej rodičia boli hneď vedľa, takže ma zrejme videli.

Zanedlho sa ozval krik.,,Caitlin! Okamžite sem poď!" Zvrieskol po mne otec. A už je zle. Zišla som dole a pripravovala som sa na najhoršie.

Odišiel som domov.

,,Ty si tu mala chlapca?!" Zreval otec.,,Ja viem,ale..." Nenechal ma dopovedať.,,Takto zradiť vlastnú sestru" Odfrkol si. Tak toto zabolelo.,,Má pravdu Lin.. Nemôžem uveriť, že si takto zradila sestru. Ona ti verila.. Toto bolo od teba hnusné.. Choď do izby" Povedala mama a ja som sa otočila a vrátila sa k sebe.

Doma som všetkých ignoroval.

Sadla som si na posteľ a plakala. Toto som pokašľala. Nikdy som tomu zasranovi nemala dovoliť prísť sem. Alebo aspoň s ním ísť. Neznášam ho.

Ráno som išiel znova na autobus. Sam mi písala, že dnes do školy nejde.

Na ďalší deň som nastúpila do autobusu. Úplne naštvaná a zvnútra zničená, ibaže tú stránku nedávam najavo.

Sedel som zamyslene na svojom zvyčajnom mieste.

Nenávistne som pozrela na Deana.,,Dúfam, že si so sebou po včerajšku spokojný!" Zavrčala som naňho.,,Upír poondiaty!" Zamračila som sa. To bolo prvý krát, čo som to vyslovila. Po včerajšku som si už bola istá, že ním je.