Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐33.⭐

Vstala som a pomaly otvorila okno.

Vošiel som dnu.

Zatvorila som okno.

Obzrel som sa okolo.

Sadla som si na posteľ.,,Ahoj" Povedala som nervózne.

Kývol som hlavou na pozdrav. Stál som obďaleč so založenými rukami a sledoval ju.

Hrýzla som si do pery.,,Uhm... O čom si sa chcel rozprávať?"

"To mi povedz ty. Nemám rád rozhovory cez telefón."

Primkla som pery do rovnej čiary.,,No.. Už som sa ti ospravedlnila.."

Prikývol som.

,,Nechápem prečo si taký!"

"Pretože si mi ublížila. Ako mám vedieť, že to iba nehráš? Si predsa známa svojim odporom k mužskému pohlaviu."

Povzdychla som si.,,Keby som to hrala nepobozkala by som ťa.. A keby som k tebe cítila odpor dopadol by si ako Shawn.." Zavrčala som. Ako mu toto môže napadnúť?

Naďalej som mal na tvári kamenný výraz.

,,Och.. Dean.. Nehrala som to.. A neverím, že som ti ublížila tým, že som sa len rozprávala s kamoškou.. Vieš.. Normálny ľudia kamošov majú, ale to ty asi nepoznáš, pretože žiadnych nemáš!" Skríkla som.. Tak ľahko vybuchnem.

A ďalší zásah do srdca. "Vieš čo, kašlime na to! Tu ani nejde tak o to, že si si ma nevšimla, ako to že som mal o teba strach. Ale fajn! Zbohom Caitlin!" Zakričal som a rýchlo vybehol von oknom, ktoré som musel otvoriť.

Povzdychla som si a hodila sa na posteľ. Neverím, že som mu to vážne povedala. Dokážem byť skutočná suka.. Ach.. Nemôžem to len tak nechať tak..,,Nie.. Nie nie.. Dean!" Zakričala som a hneď som vybehla k oknu.,,Dean.. Prosím vráť sa!" Zostáva mi len týždeň a pár dní. Toto som nechcela. Vytiekli mi slzy. Dean tam nebol. Nikde som ho nevidela.

Odišiel som do najbližšieho parku. Potreboval som sa prevetrať. Toto ma vážne zranilo.

Sakra! Hneď som vyšla von a išla ho hľadať. Čo môžem použiť? Ako ho ja nájdem? Nadýchla som sa. Plánujem vyslať zvukové vlny, keď zakričím jeho meno, tak aby to počul aj upír vo vedľajšom meste. Takže sa tomu nevyhne.,,Dean!" Zakričala som z plného hrdla.

Otočil som sa. Jasné. Temná víla.

Spravila som to ešte aspoň tri krát. Niesom len taká Banshee.. Ja sa nevzdám! Nie jeho!

Odišiel som za ňou. "Čo chceš? Neublížila si mi už dosť?!" Zavrčal som.

Hneď som naňho zaostrila. Odkašľala som si.,,Dean.. Prosím.. Prepáč mi to.. Ja.. Keď sa naštvem tak som hrozná suka" Zahryzla som si do pery.

"Pekné od teba. No je neskoro."

Moja tvár okamžite zvážnela..,,Nie.. Nieje Dean.. Ja sa ťa nevzdám" Prístupila som bližšie k nemu a snažila sa zadržať slzy, aby som znela vážne. Myslela som to vážne.

Odvrátil som od nej zrak.

,,Ja trúba som si až teraz uvedomila, že mi na tebe záleží oveľa viac.. Ja.. Milujem ťa" Vydýchla som.

Zatvoril som oči.

Či to chcel, alebo nie. Pritiahla som si ho k sebe a pobozkala ho.

Nespolupracoval som. Nemohol som.

Odtiahla som sa od neho.

Pozrel som na ňu. "Nemôžem Cait... Milujem ťa, ale nejde to. Pochop, že to bolí."

Prikývla som. Cítila som sama ako to bolelo. Ako sa mi srdce rozpadalo na kúsky.,,Ja.. Fajn no" Odstúpila som od neho, nech mu dám priestor. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ktoré som sotva držala.,,Tak.. Asi sa neoplatí skúšať, keď nič nezaberá nie?" Odfrkla som si.,,Skúsila som to" Môj hlas strácal na intenzite. Celá som sa roztriasla.,,Tak.. Zbohom." Zas som odstúpila.,,Snáď si..nájdeš niekoho, s kým stráviš večnosť.." Vytiekli mi prvé dve slzy. Somnou by to aj tak nebolo možné.,,Vážne ti to prajem.." Rýchlo som sa otočila a rozbehla sa, čo najrýchlejšie domov. Cez slzy som skoro nič nevidela, ale našťastie som nebola ďaleko. Zamkla som sa sama v dome. Ubezpečila som sa, že bolo všetko zatvorené a závesy zastreté. Sadla som si na posteľ a plakala som.,,Chcela som snáď tak veľa?" Pošepkala som si pre seba medzi vzlyky. Umriem sama.

Skenoval som svoje topánky. Ja už šťastný nebudem. Chcel som ju. Cait.

Plakala som hodiny a nie a nie prestať. Koľko to má v sebe priemerný človek? 70% vody? Za chvíľu asi umriem na dehydratáciu.

Po dlhom, naozaj dlhom čase, som odišiel za ňou. Zaklopal som jej na okno. Vedel som, že je tam. Cítil som ju a hlavne počul.