Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐34.⭐

Nechcela som otvoriť. Neotvorila som. Bola som mimo. Bolo mi zle, triasla som sa a plakala. Vyzerala som ako troska.

Znova som zaklopal. Pre mňa za mňa, budem tu aj celú noc.

,,Vzdaj to" Chcela som povedať. No namiesto toho zo mňa vyšiel úplne slabý zachrípnutý hlas, že som sa sotva sama počula.

Nevzdám. Znova som zaklopal.

,,Prosím.. Prestaň" Plakala som ešte viac.

"Rozbijem to okno."

Zatvorila som oči a postavila som sa. Otvorila som ich a nejak som prešla k oknu. Odostrela som a otvorila.

Vošiel som dnu. "Cait.." Ranilo ma, vidieť ju takto. "Neplač, zlato." Chytil som ju za líce a utrel jej slzy.

Jeho prítomnosť tu mi momentálne ubližovala ešte viac. Sadla som si na posteľ a pokračovala v tom, čo som tu robila hodiny. Plakala.

Sadol som si k nej. "Cait.." Začal som pomaly. "Ja som nepovedal, že s tebou končím. Iba.. Nešlo to. Bolo to na mňa prirýchle."

Trpko som sa zasmiala. Na viac som sa nezmohla.

"Cait."

Nevedela som prestať plakať.

Objal som ju.

Snažila som sa upokojiť. Namiesto toho som mala ešte väčší záchvat, že som skoro ani dýchať nevedela.

Posadil som ju na seba a pevne objal. Bokom sa o mňa opierala a nohy mala prehodené na jednej strane. "Neplač, láska." Dával som jej letmé bozky do vlasov.

Bojím sa, že takto sa správa, len keď vidí, že plačem.. Aj tak s ním byť už nemôžem. Nechce to. Tak aký má toto celé preňho zmysel?

"Milujem ťa, Cait." Zašepkal som jej do ucha a pobozkal ju na spánok. "A nevzdám sa ťa. Na to, žeby som ťa nechal, môžeš hneď zabudnúť."

Pozrela som naňho. Myslel to vážne?,,Zdalo sa mi, že si pred chvíľou hovoril niečo iné" Povedala som slabým hlasom.

"Iné..." Zamrmlal som. "Nechcel som ťa nechať. Prišiel som sem vyriešiť to. No ty.. Ty si povedala to, čo si povedala a mne praskli nervy. Musel som si prevetrať hlavu. Prišiel by som za tebou sám, no neskôr. Keď by som už bol v poriadku. Bez zahmlenného úsudku. No ty si prišla skôr a pobozkala ma.  Nedokázal som to. V tej chvíli to príliš bolelo. Chcel som ťa odniesť domov a prísť za tebou zajtra, keď nám to obom prejde hlavou. Ale ty si to celé vzala do vlastných rúk."

Vraj chcel.. Ako tomu teraz môžem veriť?

Neprestával som ju objímať.

Povzdychla som si.,,Tak.. Aké je riešenie?" Pozrela som na zem.

"Je to na tebe."

,,No to nieje.. Ty si sa urazil na mňa" Smrkla som.

Trpko som sa zasmial. "Ja som sa o teba bál. Aj som ti volal. A ty nič."

,,Mala som tichý režim"

"Cait.."  Zamurčal som.

Pozrela som naňho. Už som bola skoro pokojná.

Hlavu som si skryl do záhybu jej krku.

Zatvorila som oči.

Ľahol som si s ňou do postele.

Objala som ho. Vždy mi jeho objatia pomohli.

Prikryl som nás. Do ucha som jej šepkal, ako veľmi ju milujem.

Bolo to tak príjemné až som zaspala.

Nedokázal som spať. Bál som sa, že keď sa zobudím, uvedomí si čo sa stalo a pošle ma do riti.

Keď som sa zobudila zistila som, že som s Deanom. Usmiala som sa.,,Koľko je hodín?"

"Niečo po deviatej." Zamrmlal som ospalo.

,,Čo?" Skríkla som a okamžite som vyletela z postele.,,To nie.. To nie!" Prstami som si zašla do vlasov.

Ja som to vedel. Ľutuje, že som tu ostal.

,,Je piatok.." Povedala som.,,Predposledný piatok" Zašepkala som.

"Je piatok. Ale či predposledný.."

Ach.. Zabudla som, že on počuje všetko.,,Ja som mala spievať vo Wally's.. A Linda ma tam čakala" S povzdychom som si oprela hlavu o stenu.

"Odvediem ťa tam."

,,Už je neskoro"

"Tak jej povedz, že som ťa zdržal."

,,Ona ma zabije.."

"To jej nedovolím."

Zachechtla som sa.

"Tak čo?"

,,Mala by som asi ísť za ňou a nejak sa ospravedlniť.. No a vyzerá to tak, že pôjdem spievať v pondelok.. Nech aspoň niekedy.. Možno aj v stredu." Mykla som plecom.,,Milujem spev" Usmiala som sa. Otočila som sa k nemu.

Slabo som sa usmial. Z jej úst to slovo znelo nádherne. Len keby to bolo adresované mne.No o tom môžem iba snívať.

,,Pôjdeš somnou?"

Prikývol som.

,,Hm.. Tak.. Ideme?"

Postavil som sa a obul.

Išla som k nemu.,,A ako to je s nami?"

"To netuším." Sklonil som hlavu.

,,Och"

Presne tak.. Och..

,,Ako by si chcel?"

"Byť s tebou." Pozrel som jej do očí.

,,Tak.. Buďme" Usmiala som sa. V očiach sa mi zaiskrilo.

"Myslíš to vážne?" Opýtal som sa s nádejou v hlase.

Môj úsmev sa ešte rozšíril.,,Áno" Objala som ho.

Objatie som jej opätoval a pobozkal ju na čelo. "Milujem ťa, Cait."

,,Milujem ťa, Dean" Usmiala som sa a naše pery som spojila, hneď ako sme sa pustili.

Ihneď som spolupracoval. Ona ma miluje...

Konečne.

Pritiahol som si ju k sebe.

Náš bozk som zintenzívnila.

Odtiahol som sa od nej. "Chcela si ísť..."

Zasmiala som sa.,,Pri tebe na všetko zabúdam"

Uškrnul som sa.