Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐63.⭐

Došli sme konečne k nemu. Bola to celkom vzdialenosť. A prešla asi hodina. Takže zas o hodinu menej.. Je pol ôsmej večer.,,Myslíš, že tam Liliana ešte je?" Sadla som si na jeho posteľ.

"Neviem a je mi to jedno."

,,Hm.. Ja.. Keď tu nebudem.. Nezrútiš sa v slzách však?"

"To neviem. A nechcem na to myslieť. Mám ťa teraz tu, tak si to užijme.." Prišiel som k nej a oboch nás dostal do postele. Zvyšok noci sme prebdeli. Celý čas sme sa rozprávali a túlili k sebe. Hovoril som jej, ako veľmi ju milujem a čo pre mňa znamená. Ako mi už roky spríjemňovala život už len tým, že bola. Odmietal som ju pustiť. Bál som sa, že mi odíde skôr. Nemohol som jej povedať, že ma jej strata tak veľmi zasiahne. Že ma tým zničí. Musel som byť silný aspoň teraz. Pre ňu.

Tak hrozne som sa bála, že ho to zničí, keď umriem. A teraz.. Je ráno.. A ja sa už pripravujem na najhoršie. S Deanom sme odišli na miesto, kde by som chcela umrieť. Do môjho parku. Sedeli sme oproti sebe v tráve a mne bilo srdce ako šialené. Viem, že sa to blíži. Viem to.

Nemohol som od nej odtrhnúť oči. Chcel som si pamätať všetko. Každý jeden detail.

,,Odfotíme sa?" Usmiala som sa.

"Áno."

Prišiel ku mne a odfotili sme sa. Robili sme rôzne vtipné ksichty a on ma dokonca stihol zachytiť aj ako sa na nich potom smejem. Tiež sme sa fotili aj normálne s úsmevom, alebo ako sa bozkávame. Mal tam všetko.

"Milujem ťa, Cait."

,,Ja teba z celej svojej duše" Pobozkala som ho.,,A vedz, že keď budem.. Duch.. Budem s tebou.. A navždy v tvojom srdci, dokiaľ si na mňa budeš pamätať, budem s tebou" Usmiala som sa.

"Potom tu budeš dokým neumriem."

,,Mne to neprekáža" Objala som ho.

Slabo som sa usmial a objatie jej opätoval.

Takto sme tam sedeli neviem ako dlho a rozprávali sa vážne o všetkom.,,Nezabúdaj.. Nerob nič čo by som nechcela teraz.. Bude to mať následky" Sklonila som hlavu. Pozrela som na môj mobil. Čas. Písalo 12:49. Mám krátkych jedenásť minút.,,Vezmi si môj mobil. Ja ho už nebudem potrebovať. A nezabudni si prečítať ten list, Dobre láska?" Snažila som sa zadržať slzy.

"Ja to nedokážem Cait. Príliš to bolí." Objal som ju.

,,Aj mňa.. Ja.. Viem" Nadýchla som sa.,,Urob to pre mňa." Vyšli mi slzy.,,Buď kým si bol do teraz.. A keď to nezvládneš ja.. Budem pri tebe.. Budem sa ti snažiť pomôcť, dobre?"

Prikývol som. "Prejdeme sa? Alebo niečo.. Nechcem iba čakať.."

,,Uhm.. A kam?"

"Po parku."

,,Dobre, ale potom.. Chcem umrieť v tvojom náručí" Postavila som sa.

Prikývol som.

Prechádzali sme sa a držali sa za ruky.,,Je 59" Zhlboka som sa nadýchla. Nebude to bolieť.. Nebude.. Padla som na kolená a Dean somnou. Posledný krát som ho pobozkala. Do tohto bozku sme obaja vložili všetky city, elektrizovalo to medzi nami ako blesky. Odtiahla som sa od neho.,,Dean.. Si jediný koho som milovala a navždy aj budeš. To, čo som s tebou zažila som nezažila s nikým iným. Naučil si ma nové veci. Vďaka tebe som sa naučila aj milovať. Milujem ťa najviac na svete. Viac ako svoju vlastnú dušu.." Tiekli mi slzy a jemu začali tiež.,,Budem navždy s tebou, Áno? Milujem ťa.. Navždy" Objala som ho a pripravovala som sa na to, ako moja duša odíde a jemu v rukách zostane len moje telo.

Pevne som ju držal na rukách a tisol k sebe. "Aj ja ťa milujem. navždy."

Plakala som ešte viac. Na jeho tričku som zanechala slzy a v tom sa to stalo. Udrela do mňa žiara a ja som bola preč. Bolo to ako blesk.. Nič som necítila. Objavila som sa ako duša kúsok od Deana a môjho tela. Sledovala som to a po líci mi už ako duši slzy netiekli.. Aj keď som moc chcela, aby tiekli... Nebolo to možné.

"Cait! Nie! Nie! Prosím.. Nie.." Bolelo to. Tak veľmi. Stratil som jedinú osobu, ktorú som miloval. Jedinú osobu, na ktorej mi záležalo. Mal som všetko a teraz už nemám nič. Spolu s ňou, odišlo všetko. Po tvári mi tiekli slané slzy bolesti. Toto nezvládnem. Prečo som o ňu musel prísť. Čo som komu urobil, že to muselo dopadnúť takto?! Čo?!

S boľavým srdcom, aj keď som ho nemala som naňho pozrela. Tak by som chcela byť teraz pri ňom a povedať mu, že je dobre. Už je koniec. Všetko je dobré. Len som ho s ľútosťou sledovala. Na moje rameno mi niekto položil ruku. Otočila som sa tým smerom. Stála pri mne moja sestra a jej ruku mala na mojom pleci.,,Katie!" Povedala som šokovane, smutne a šťastne v jednom. Mala dlhé ružové vlasy, presne ako ja. Vôbec sa nezmenila. Hneď som ju objala.