Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐53.⭐

Zasmial som sa. "Zatiaľ sa osuš, niečo ti prinesiem." Žmurkol som na ňu.

Prikývla som a išla do kúpeľne. Tam som sa úplne vyzliekla a obalila do uteráka.

Z jej domu som vzal spodné prádlo, šaty, nohavice, tričko, topánky.. Nevedel som, čo by chcela, preto som jej toho vzal viac. Veď si to keď tak môže nechať u mňa.

Sušila som si vlasy uterákom.

Zaklopal som jej na dvere a pootvoril ich. "Mám tu veci." Vopchal som hlavu do dverí a pozrel na ňu.

Vzala som si od neho veci.,,Ďakujem" Usmiala som sa naňho.

Podal som jej všetky veci. Mala si z čoho vybrať.

,,Toho je dosť" Zasmiala som sa.,,Hm".. Vybrala som si spodné prádlo.

Čakal som ju v izbe.

Obliekla som si ho a následne si obliekla kraťasy a tričko. Došla som za ním. Vlasy som mala už skoro suché a skučeravené.

Usmial som sa na ňu. Bola nádherná.

Sadla som si vedľa neho na posteľ.,,Kedy to je?"

"O ôsmej."

,,Koľko je?"

"Wou.. Mali by sme ísť." A tak sme išli. Predstavil som Cait svojej rodine ako svoju priateľku. Nie všetkým sa pozdávalo, že som nedodržal to, čo stanovili, ale bolo mi to fuk. Máme na svadbu predsa čas. Zničený a unavený sme došli ku Cait domov. Položil som ju rovno na posteľ a sebou hodil hneď vedľa nej.

,,To bol deň" Hneď som sa vyzliekla do spodného prádla a ľahla do postele.

Zasmial som sa a zopakoval po nej. "To bol. Som rád, že sa im páčiš. Obľúbili si ťa."

,,To som rada" Zývla som a zakryla sa perinou.

Pritúlil som sa k nej a objal ju.

V jeho objatí som rýchlo zaspala.

Nasledoval som jej príklad a zaspal.

V štvrtok som sa zobudila na nepríjemný zvuk môjho budíka. Len som máchla rukou a budíka na stolíku nebolo. Bol na zemi a stále zvonil. Pretože len ja nemôžem mať mobil ako budík, však?

So zavrčaním som si sadol. "Prečo? Začo ma Bože trestáš?!"

Posadila som sa.,,Prepáč.. Nevypla som ho" Zahryzla som si do pery a zdvihla budík zo zeme a vypla ho.

Zasmial som sa. "To nič."

,,Ideme do školy?.. Teda.. Ja idem určite.. Ideš?"

"Idem."

Usmiala som sa..,,Dobre.. " Podišla som ku skrini a rozmýšľala, čo si oblečiem.

Obliekol som sa do vecí, ktoré som si včera prichystal.

Išla som si do kúpeľne umyť zuby a potom som išla do školy. Spolu s Deanom. Zas sme išli autobusom. Našim autobusom..

Sedel som vedľa Cait. Už som sedel iba vedľa nej.

Zaklonila som hlavu a oprela sa o sedadlo. Rozmýšľala som a zatvorila oči.

Pevne som ju držal za ruku.

Musela som sa usmievať. Mysľou som sa ocitla na úplne inom mieste.

Sledoval som okolie. O chvíľu vystupujeme.

,,Čauky!" Ozval sa hlas plný života a ja som sa mykla. Samozrejme to nebol nikto iný, než Liliana a sedela vedľa Deana.,,To si robíš srandu?! To nám musíš pokaziť každé miesto, na ktorom nám záleží?!" Zavrčala som na ňu. Chvíľu sa tvárila, že rozmýšľa.,,Uhm... Áno" Doširoka sa usmiala.

Nenápadne som ju postrčil a ona spadla na zem.

Postavila sa zo zeme.,,Vážne?..To je všetko, čo dokážeš? Koľko máš rokov?" Prekrútila očami a znova si sadla vedľa neho. Ja som sa doširoka usmievala.

Stisol som Cait silnejšie ruku. Tá baba mi liezla na nervy.

,,No taaak.. Netvárte sa ako tesne pred smrťou!" Zasmiala sa.,,Ja mám dnes veľmi dobrú náladu.. Takže vám ani nechcem ublížiť.. Žiaden strach" Uškrnula sa.

"No.. Neverím ti."

,,Ach jaj Dean.." Povzdychla si.,,Myslím to vážne.. A navyše minule som predsa mohla ublížiť Caitlin horšie.. No nie? Ja tu niesom tá zlá.. To ona zavraždila tvoju malú sestričku" Zachichotala sa. Pozrela som na ňu vražedným pohľadom.

Chytil som ju za stehno a zaryl doň moje prsty. Cítil som, ako mi stekajú pomedzi prsty pramienky krvi. "Mala by si sa naučiť, kedy máš byť ticho."

Sykla od bolesti a so slzami na krajíčku naňho pozrela. Teraz sa nevie už teleportovať, keďže ju takto v podstate drží.,,To bolí.. Prestaň" Zamračila sa naňho.,,Už ťa prešla tvoja dobrá nálada? No tak.. Úsmev!" Zachichotala som sa pri pohľade na ňu.

"Bolí? To som rád. Včera to bolelo Cait. Bože, dievča. Si príšerná. Prečo si nenájdeš niečo, čo by ťa bavilo a neubližovala by si iným?" Pustil som ju.

Vydýchla si a pozrela na jej ranu na stehne. Zamračila sa naňho.,,Ty to nechápeš.. Víly nikto nemá rád.. Je to nemožné" Povzdychla si a vytiahla nejakú servítku, ktorou si utrela krv na nohe. Už sa zdala úplne bez nálady a vystrašená. Taktiež aj.. Smutná?

"Ja náhodou jednu milujem." Otočil som sa ku Cait a pobozkal ju. Bol to len rýchly bozk. Potom som sa otočil k Liliane. Vyzerala smutne. Povzdychol som si. "Budem to ľutovať. Ale môžeš ísť s nami do školy. Nejako to u strýka uhrám. A dnes máme aj tak len nejaké predstavenia v telocvični. Berieš?"