Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐38.⭐

Myslím, že už prešla aj hodina. Nezvládla som to.. Ja ho potrebujem. Potrebujem ho mať pri sebe.. Ale vziať si ho.. Keď viem, že sa toho nedožijem.. To je kruté.. Jednoducho kruté.. To nemôžem.. Bude ho to bolieť ešte viac.

Odišiel som oknom.

Nakoniec som skončila ma zemi. Ležať. Zničená zo života, ktorý mi Liliana spravila, aký je. Už som neplakala. Bolo mi zle. Zaspala som. Možno sa už ani nezobudím. Asi by to aj bolo lepšie.

Túlal som sa mestom a hľadal Cait. Našiel som ju podľa pachu. "Zlato.." Zamrmlal som a vzal ju na ruky.

Prebudil ma nejaký tlak. Pootvorila som oči a všimla si Deana. Podomnou sa všetko hýbalo. Niesol ma.

Uložil som ju u seba do postele.

Pod sebou som za cítila niečo mäkké. Bála som sa, že keď mi bude lepšie zas sa ma bude Dean pýtať to isté. No zaspala som.

Vyzul som jej topánky a obliekol jej sestrine pyžamo. Poriadne som ju prikryl a sadol si do kresla v mojej izbe. "Ty ma raz privedieš do hrobu." Zamrmlal som.

Spala som ani neviem ako dlho.

Na stôl som jej položil jedlo. Určite bude hladná a smädná.

V spánku som sa prehadzovala zo strany na stranu. Sníval sa mi nepríjemný sen. Bola tam Liliana, ja a Dean.

Prišiel som k nej. "Ššš.. Som pri tebe. Je to iba zlý sen." Hladil som ju po vlasoch.

,,Umri!" Zobudila som sa s vykríknutím. Srdce mi bilo ako splašené a ja som sedela na Deanovej posteli.

"Cait." Zašepkal som. Bál som sa o ňu.

To je len Dean.. Len Dean.. Hneď som si vydýchla a späť si ľahla.

Starostlivo som na ňu pozrel.

Pozerala som na strop.

"Je ti lepšie? Nie si hladná? Alebo smädná?"

Prikývla som.

Priniesol som jej vodu.

,,Ďakujem" Posadila som sa a napila sa.

Doniesol som jej aj toasty.

,,Mňam" Hneď som vyletela z postele a pustila sa do jedla.

Zasmial som sa.

Keď som dojedla odsunula som tanier.

"Chceš ešte niečo?"

Otočila som sa k nemu.,,Teba" Vstala som. Podišla k nemu. Pritiahla ho za tričko k sebe a pobozkala ho. Dravo a vášnivo. Je len môj!

Prekvapila ma, no spolupracoval som.

Po večnej chvíli sme sa odtiahli.

Pozeral som na ňu s láskou. Naozaj ju milujem.

,,Milujem ťa a lepšieho chlapa by som si želať ani nemohla" Povedala som zamilovane.

Široko som sa usmial.

,,Koľko je hodín?" Povzdychla som si.

"Sedem ráno."

,,Je ráno? Ako.. Ďalšie? Tyyy joo" Pozrela som cez okno.