Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐55.⭐

Keď ma vzal domov skončili sme sedieť na mojej posteli.,,Tešíš sa na zajtra? Pretože ja rozhodne" Usmiala som sa.,,Budem mať ples!"

Zasmial som sa. "Teším."

,,Jupí!" Skočila som mu okolo krku, až som ho prevalila na posteľ.

"Zlato." Povedal som so smiechom.

,,Nevieš si ani len predstaviť, ako ma to teší!" Zasmiala som sa.

"Aj ja som rád. A hlavne, že idem s tebou."

,,Presne!" Objala som ho.

Zasmial som sa a objatie jej opätoval.

Prevalila som sa vedľa neho.

Musel som sa pri pohľade na ňu usmievať. Na tvári mala tak nedočkavý a šťastný úsmev..

,,Mám chuť skákať!" Zasmiala som sa.

"Ja spať."

,,Ale no.. Snáď nebudeš spať!" Postavila som sa a ako ležal začala som skákať.,,Ešte sa ti chce spať?" Zasmiala som sa.

Za nohu som ju stiahol dole. Dopadla na moju hruď.

,,Au" Zamračila som sa naňho.

Usmial som sa a objal ju.

,,Aaach.. Vysávaš zo mňa energiu, čím dlhšie sa nehýbem" Zamrmlala som.

"Chcem len byť s tebou. Prepáč." Pustil som ju.

,,Si somnou" Usmiala som sa naňho.

"Hmm..."

,,Si bez energie.. Prečo?"

"Ráno.."

,,Och.. Stále myslíš na Lilianu?" Sklonila som hlavu.

"Bohužiaľ. Ja... Chcel som jej dať aspoň šancu. Každý si ju predsa zaslúži.. Ale ona.."

Povzdychla som si.,,Ona si ju nezaslúži.. Jaj" Posadila som sa normálne.,,Nemysli na ňu"

Prikývol som.

,,Však.. Snáď za to zaplatí"

"Dúfam.."

,,No.." Sklonila som hlavu.

"Čo teraz?"

,,Neviem.. Asi pôjdeme spať.." Pozrela som na posteľ.

Zasmial som sa.

Už nemám ani energiu, ani dobrú náladu. Len vďaka Liliane.

Stiahol som k sebe Cait a poriadne ju objal. Skryl som ju v mojom náručí.

Zakryli sme sa a pomaly som zaspávala.

Zaspal som.

Dean zaspal. Nejak som sa vymotala z jeho objatia a dúfala som, že som ho nezobudila. Pomaly som cupitala od postele. Chcela som mu spraviť prekvapenie.

Mal som stále dookola ten istý sen. Zabíjal som Lilianu.

Na ráno som nám urobila jedlo. Jahodové pudingy.. Snáď bude spokojný. Chcela som aspoň niečo, nech mu zlepší deň.

Keď som sa prebral, Cait pri mne nebola.

Ako bonus som si sadla k stolu a písala mu môj list na rozlúčku. Samozrejme.. Nemal vedieť, že je na rozlúčku. Iba tak.
*Dean.. Ako som ti už niekoľkokrát hovorila. Milujem ťa najviac na svete. A byť s tebou je tá najlepšia vec, čo sa mi v mojom živote mohla stať. Keby sme sa vtedy nespoznali, bola by som navždy sama.. Viem to. Umrela by som sama a jediné, čo by som mala sú moje kamarátky a feministický klub.. Taktiež nepopieram, že mám rodičov.. Iba - vieš, že je to komplikované. Toto ti píšem na papier, pretože dúfam, že to bude mať lepší efekt ako slová. Hm.. Pamätáš na to, že som si ťa nechcela vziať? Nepovedala som ti o tom pravdu. Ja.. Chcela by som si ťa vziať a stráviť s tebou budúcnosť.. Ibaže prepáč.. Nieje to možné. Keby sa dalo inak. Odpovedala by som 'áno'. Lenže.. Inak to nejde.. Prepáč som v moc komplikovanej situácii, posledné roky a najmä tieto týždne. Ťažko sa to vysvetľuje, takže prepáč, ale nemôžem ti to lepšie vysvetliť, alebo opísať. Milujem ťa a vedz, že to tak bude navždy*
List som dopísala a odložila. Je dôležitejší, než slová.

Zišiel som dolu po schodoch.

Začula som kroky.. Rýchlo som list poskladala a skryla. Sadla som si za stôl a tvárila sa, že nič.

"Ránko." Pozdravil som ju.

,,Čo?" Vyvalila som naňho oči.,,Už je ráno?.. Uhm.. Teda myslím.. Dobré ráno" Zahryzla som si do pery.

Zasmial som sa.Sadol som si oproti nej.

Ja som celú noc prebdela? Veď sa to ani nezdá tak dlho...,,Spravila som ti raňajky" Postavila som sa.

Zdvihol som obočie.

Otvorila som chladničku a položila som pred neho puding.,,Dobrú chuť.. Snáď také máš rád" Nesmelo som sa zasmiala.

"Popravde, som to ešte nikdy nejedol."

,,A to máš 118?" Zdvihla som obočie.,,No.. Nevadí.. Aspoň to skús" Hrýzla som si peru.

Zasmial som sa. "Som upír. Preferujem krv." Uškrnul som sa a pustil sa do jedenia. Prekvapivo to chutilo ako jahody. Hmm... Bolo to dobré. Zjedol som všetko.

S úsmevom som ho sledovala. Svoj puding som zjedla tiež.

"Bolo to výborné. Ďakujem." Usmial som sa na ňu.

,,Som rada" Pousmiala som sa.

"Čo budeme robiť teraz?"

,,Uhm.. Ja neviem.. Som dosť... Unavená"

Zasmial som sa. "Mala si v noci spať. Nie buntošiť. "

Povzdychla som si.

"Tak si niečo zapneme a môžeš pri tom zaspať."

,,Neviem zaspať pri filmoch. A tiež je to nepríjemné. Ja potrebujem hrobové ticho" Mykla som plecom.

"Hmm... Tak dobre. Ty pôjdeš spať a ja.. No niečo si nájdem."

Sklonila som hlavu. Bolo vidno, že nechce, aby som spala, ale keď som tak unavená.

Vzal som ju na ruky. "Vezmem ťa hore, princezná." Zasmial som sa a pobozkal ju na čelo.

Nechala som sa ním odniesť hore..,,Prečo tá prezývka?" Spýtala som sa, keď ma uložil do postele.

"Pretože ňou si." Ľahol som si k nej a pevne ju objal.