Live Until Death[DOKONČENÉ]✔

⭐5.⭐

Ráno som sa zobudil vedľa Sam. Musel som sa usmiať. "Ahoj." Zašepkala. "Ahoj." Zašepkal som aj ja. Pritúlila sa ku mne a ja som ju pobozkal na čelo. Toto mám najradšej. Keď sme spolu a nemusíme na nič myslieť.

Ráno som sa najedla a bola s mojimi rodičmi, ktorý aspoň na chvíľu zostávajú doma.

"Nebolí ťa hlava? Včera si toho celkom dosť vypila. Hlavne na teba, to bolo dosť." Zasmial som sa.

Keď rodičia po našom rozprávaní o ničom odišli, hneď som ich oboch objala.,,Mám vás rada" Zašepkala som a hneď mi objatie opätovali.,,Aj my teba zlatko.. Ale prepáč.. Toto nám nemôžeš robiť" Povedala mama a odtrhla ma od nej.,,Nemôžem sa na teba tak naviazať ako na tvoju sestru" Povedala a obaja odišli. Toto ma neskutočne ranilo. Musela som si znova sadnúť.

"Nie. Je mi dobre. Iba so mnou ostaň. Vieš, že tu nie som rada sama."Odpovedala Sam.

Došla som do izby. Zatvorila sa a vyplakala som sa. Trvalo to asi hodinu.

"Ostanem s tebou. Aj tak mám iba teba." Zašepkal som a pobozkal ju. Áno, mali sme spolu vzťah. Aj keď nie niečo vážne. Skôr najlepší priatelia s výhodami, ktoré sme v noci využili.

Keď som skončila plánovala som zostať celý deň doma, ibaže to nevyšlo, keďže mi hneď zazvonil mobil.,,Čau Lin.. Ideš piť?" Spýtala sa Gigi.,,Vážne? Už zas?" Prekrútila som očami.,,Hej.. Tak ideš?" Spýtala sa. Zamyslela som sa.,,Dobre." Povedala som. Aspoň mi to nejako zlepší náladu.,,Dojdi ku mne.. Sú tu aj baby" Zasmiala sa a zložila. Prezliekla som sa a išla som k nej.

Asi po hodine sme sa postavili z postele a prezliekli sa. Som u nej tak často, že tu mám aj svoje veci.

Došla som k nej a baby mi hneď otvorili plné energie. Vtiahli ma dnu za ruku. A zábava sa mala začať.

Spravil som nám raňajky.

Celý deň sme sa bavili a hrali rôzne hry. Samozrejme.. Alkohol nechýbal.. Pili sme jedna za druhou. A dokonca sa niektoré baby začali bozkávať. Ja a Gigi sme im dali priestor a došli do kuchyne, kde sme si sadli a rozprávali sa.,,Počuj.. Tento klub čo máme.. Prečo si ho vlastne vytvorila?" Spýtala sa ma.,,Hm.. Tak.. Mi to napadlo" Zaklamala som. Nikomu nehovorím nič. Nikto nič nevie. Nikto nevie pravdu. Ani nič o mojich pocitoch.. Teda.. Baby si myslia, že vedia, ale to som len predstierala. Predstieram, že ma nič netrápi, že moje jediné problémy sú tie ženské a že som silná a nezávislá. Všetci v to aj veria.

Pustili sme si nejaký film, pri ktorom sme sa spolu nasmiali.

Keď bol večer odišla som domov. Na to, že cez deň býva teplo bola teraz dosť zima. Čiže som sa ponáhľala.

Celý deň sme strávili spolu.

Zrazu som do niekoho narazila a spadla na zem. Mala by som sa asi pozerať pred seba. Hneď som sa postavila.,,Shawn!" Zamračila som sa a postavila sa.,,Ale čo.. Caitlin.. Teba by som tu nečakal.. Čo tu takto sama v noci?" Pristúpil bližšie. Ustúpila som a vo vrecku som nahrabala malý vreckový nožík.,,Vieš... Šla som na prechádzku.. A teraz.. Mi daj pokoj!" Zavrčala som.,,Ale.. Niekto tu pomäkol.. Už niesi obklopená ľuďmi, tak už niesi taká odvážna, čo?" Zasmial sa.,,Bojíš sa?" Pristúpil bližšie. Zas som cúvla.,,Zmizni!" Zavrčala som.,,Och nie.. To nečakaj zlato.. Pamätáš na to, čo si mi spravila v škole? Tak... Idem ti to vrátiť." Uškrnul sa.

"Idem do obchodu!" Zakričal som.

Nečakala som a hneď som vytiahla nožík.,,Skús si to!" Zavrčala som a on sa zasmial.,,Vážne ma ideš zastrašovať týmto? Je to menšie, než môj malý kamarát.. Ktorému si ublížila" Naštvane prikročil ku mne a ja som chcela zas ustúpiť. Našťastie som tam nevypila veľa. Nestihla som však nič spraviť a hneď mi dal facku, tak že som spadla na zem. Dokonca som pustila aj nožík.,,Už niesi taká odvážna čo?" Zasmial sa a naklonil sa ku mne ako som sedela na zemi. Rukou som si chytila líce. Možno.. Možno by som vážne nebola.. Ale teraz ma naštval..,,Mýliš sa.. Zlato!" Povedala som. Zvrieskla som tak hlasno, že jeho odhodila zvuková vlna. Sakra.. Toto si asi ťažko vysvetlí. No.. To je moja tajná schopnosť. Vzala som si nožík a došla k nemu. Vydesene na mňa pozeral.,,Prepáč.. Chcel si mi ublížiť? Chcel si.. Odplatu?" Zdvihla som obočie. Bola som tak vytočená, že som sa sotva zdržala.,,Fajn.. Hm.. Vieš ty čo.. Nebudem mať pre teba zľutovania. Si typický chlap a k tomu idiot.. Už ti viac šancí nedám.. Je mi ľúto. Budeš sa musieť liečiť!" V svetle lampy sa zaleskol môj nôž.,,Čo tak ti tvojho kamaráta odrezať? Och nie.. S tým sa mi piplať vážne nechce. Ale vraziť ti nôž medzi nohy, je dobrý nápad, čo povieš?" Uškrnula som sa a on sa začal normálne triasť.,,Nie. Neublížuj mi.. Prosím!" Začal vrieskať.,,Pff.. Zrazu ti padlo ego, čo?" Zlovestne som sa zasmiala.