Amsterdam

5. časť

,, M-Martin? Čo- Čo tu robíš? '' nevedela som sa vykoktať.

,, Rozmýšľal som, či by sme si nešli niekam sadnúť.'' milo sa na mňa usmial.

,, Jasné, len sa prezlečiem, poď ďalej zatiaľ..'' odstúpila som od dverí a čakala pokiaľ vojde dnu.

,, Sadni si , ja som hneď tu.'' ukázala som na gauč nech si sadne.

,, Film? Pop corn? Ty čakáš niekoho? Ak hej tak my to kľudne povec ja pôjdem...'' už sa chystal preč, no hneď som ho zastavila.

,, Nie nikoho nečakám. Len som si išla pozrieť nejaký horor... A inak keďže si tu a nikto nie je doma bola by škoda to nevyužiť.''

,, Počkááť, čo tým myslíš ? '' zasmial sa a zdvihol jedno obočie..

,, Ježíiš, nemyslím to tak. Nemusíš hneď myslieť na také veci. Myslím tým, že by sme mohli spolu dopozerať ten film.''

,,Ja viem ako si to myslela Becca, len žartujem. A budem len rád. Predsa ťa tu nenechám samú pri horore. '' zasmial sa a hneď sa aj posadil. Sadla som si aj ja a medzi nás položila pop corn...

* * * *

Asi po pol hodine som sa fakt začala báť. Videla som aj na Martinovi, že mu nebolo všetko jedno.

Chcela som sa ísť vycikať len som sa bála. A keby som povedala nech tam ide Martin so mnou, bolo by to divné. No musela som to zadržať. :D

,, Prečo si pozerala práve toto? Veď ja dnes nezaspím..'' povedal Martin a trochu sa ku mne priblížil.

Na konci som už myslela, že Martin odpadne a ja ho tam budem musieť kriesiť.

,, Si v pohode Martin? Nemusím volať sanitku?'' robila som si s neho srandu.

,, Zatiaľ nie..'' zasmial sa aj on. ,, Táák, ja už asi pôjdem..'' usmial sa a čudne sa na mňa pozeral. Vyzeralo to tak ako keby ma chcel pobozkať.

Pomaly sa začal ku mne približovať.. Už už sa to malo stať, no započula som ako niekto odomyká dvere. Hneď nás vystrelo, keď do obývačky prišla mama.

,, Ehmm.. Becca? '' skoro jej oči vypadli z jamiek. Hneď za ňou prišiel aj otec. Skvelé. Nepríde rovno aj sused?

,, Mami toto je Martin...on... potrebovala som aby mi vysvetlil matiku..''

Musela som trochu zaklamať. Nechcelo by sa mi počúvať maminu prednášku...

,, Ahá, Ahoj .. '' pozdravila ho mamina a ocino sa nezmohol ani slova.

,, Dobý deň, rád vás spoznávam.'' Martin im podal ruku.

,, Táák, určite ste vyhladli. Martin nezostaneš na večeru? '' ou shit, mami prečo mi to robíš.

,, Ehmm mami nenecháme to na inokedy? ''

,, No ja by som už mal ísť domov, možno nabudúce.'' fúú to mi odľahlo.

,, Ale veď zostaň, ja ťa kľudne zaveziem domov. A kúpila som lasagne, dúfam, že ich máš rád. '' čo prosím? Ani ho nepozná. Keby som ja chcela niekam ísť, tak by sa vykašlala na mňa.

,, No tak dobre. '' nakoniec ho presvedčila. Pozrela som sa na Martina s vydeseným výrazom.

,, Vyzerajú v pohode.'' zašepkal mi Martin a vybral sa do kuchyne.

,, Len vyzerajú..'' povedala som si sama pre seba..

*****

,, Tak, vy ste spolužiaci? '' zvedavo sa spýtala mamina.

,, Nie mami, jeho sestra je moja spolužiačka.''

,, Ahá.. a ehm.. vy dvaja spolu chodíte.. ?'' keď to otec dopovedal skoro mi zabehlo.

,, Nie oci, vyzeráme tak? Sme len kamaráti. ''

,, Dobre Becca len sa pýtam.'' chudák Martin. Celý červený sa snažil zadržať smiech.

,, Ďakujem za skvelú večeru, už by som mal ísť, mamina po mňa príde takže sa nemusíte obťažovať pani Haynesová. '' odsunul sa od stola a potom sa postavil.

,, Dúfam, že prídeš aj nabudúce.'' povedala mu mamina a otec sa na ňu pozrel s nadvyhnutým obočím.

,, Veľmi rád. Dovidenia..'' išla som ho odprevadiť.

,, Prepáč za ocina ale on nemá rád, keď som v blízkosti nejakého chalana, od vtedy čo sa stalo s mojím ex.. '' hovorila som mu pričom si obúval topánky.

,, Nemáš sa prečo ospravedlňovať, celkom ho chápem. '' milo sa na mňa usmial. ,, Tak ja teda idem.. dúfam, že si to niekedy zopakujeme. Ahoj..'' otvoril dvere a kráčal k bráne..

,, Určite.. Maj sa..'' odzdravila som ho. Ešte raz sa otočil a venoval mi ďalší úsmev..

Zatvorila som vchodové dvere a šla naspäť od kuchyne..

,, Vážne oci? Lepšiu otázku si sa nemohol spýtať? '' dosť ma nahneval..

,, A čo Becca? Musel som sa uistiť. Nechcem aby ti ublížil. ''

,, Ja viem oci, neboj sa. Aj tak spolu nikdy nebudeme. A ak dovolíte, idem do svojej izby, nejak mi nie je dobre..'' vážne som sa necítila dobre.

,, Nie že budeš chorá. Ukáž, nemáš teplotu? '' mamina hneď vystrela ruku a priložila mi ju na čelo.

,, Preboha, veď celá horíš, utekaj si ľahnúť do postele, donesiem ti čaj a studený obklad. '' o môj bože len to nie, nechcem byť chorá. Rýchlo som utekala do postele.

,, Priniesla som ti teplý čaj, vypi ho celý nech ti je lepšie. Ak ti bude zajtra horšie zostaneš doma.''

,, Bože mami nie som decko, veď to prežijem. Chcem ísť radšej do školy akoby som sa tu mala nudiť.''

,, Ty nie si normálna. Ja radšej idem. Aj ty choď spať lebo trepeš blbosti.'' hneď ako mamina zatvorila dvere mi cinkla správa z messengeru...

__________________

Táák, čo si o tom zatiaľ myslíte? :)))