Amsterdam

32. časť

Spomenula som si. Nie všetko. Len niečo. 

Mala som sa s niekým stretnúť v parku ale neviem kto to bol. Bolo to nejaké dievča..

,, Ja.. Mala som sa s niekým stretnúť v parku....'' pozrela som na svoje ruky a ďalej som rozmýšľala..

,, S kým Becca?'' potichu sa ma spýtala Laura.

,, Nemám tušenie.''

,, Fajn.. Potrebuješ kľud. Postupom času si spomenieš. Neboj sa.. Teraz ťa necháme..'' Laura mi pustila ruku a priblížila sa k dverám.

,, Ehm.. Martin.. môžeš tu ešte a chvíľu zostať? Len ty..'' pozrel sa na Miu. Videla som na nej, že by ho najradšej zobrala zo sebou.

,, Jasné. Vy choďte, dobehnem vás.'' rozlúčili sme sa a ja som tam zostala s Martinom sama. Konečne sa ku mne priblížil.

,, Martin.. Myslíš.. že za toto môže.. Lynn?'' nedalo mi to neopýtať sa..

,, Ou.. Becca. Nemyslím si.. je tam, kde mala byť už dávno. Teda ak by..'' nedopovedal a pozrel sa do zeme..

,, Ak by čo? Myslíš, že ju už pustili?'' podišiel ešte bližšie a sadol si vedľa mojej postele.

,, Buď ju už pustili.. alebo.. utiekla..'' zostala som ticho..

,, Och bože.. prečo si na nič neviem spomenúť..'' slzy sa mi tlačili do očí.. ja to už ďalej nezvládam..

,, Klud Becca... Dúfajme, že to nebola ona..''

Z pohľadu Mii

Stretnutie z Rebeccou

,, Odpovedaj mi na otázku.''

,, Nie, je to kamarát.'' neverím jej ani slovo. Jasné, že k nemu niečo cíti ale nepovie mi to...

,, Fajn. Verím ti. To isté mi povedal aj on o tebe. Ale o tom sa baviť nejdeme..''

,, Pravda je taká, že..'' v tom momente bola K.O

,, Nemusel si tak silno. Bolelo ma to aj za ňu.''

,, Mia..Toto je ešte nič. Vieš aká bola dohoda.'' Poobzerala som sa okolo seba. Našťastie nikto nebol na okolo.

,, Ja radšej idem. Rob si s ňou čo chceš.'' jasné, že som ju nemala rada ale toto bolo aj na mňa priveľa. Ktovie čo chce s ňou Will ešte robiť. Je veľký a silný.. Dúfam, že ju nezabije..

,, Lynn bude zúriť keď sa to dozvie.'' po jeho slovách som zacítila vibrovanie môjho telefónu. Oh nie. To je určite ona..

,, Ide to všetko podľa plánov.'' hovorila som do telefónu.

,, Nezabudni. Ja mám všade oči aj keď tam s vami nie som. Vidíme sa za dva týždne. Som rada, že konečne z tejto diery vypadnem.''

,, Neboj sa. Nesklameme ťa. Všetko ide tak ako si chcela.'' pozrela som sa na Willa ako drží Beccu v náručí. Bolo mi jej celkom ľúto..

,, Musím končiť. Nesklamte ma. Vidíme sa za dva týždne.'' povedala a hneď zložila. Z ťažka som preglgla.

,, Musím sa postarať o to, aby si nič nepamätala. Toto už nechaj na mňa. Choď domov.'' povedal mi a kráčal s ňou preč. 

,, To nemyslíš vážne. Čo jej chceš ešte spraviť?'' neodpovedal mi. Nemohla som ani kričať naňho, určite by nás niekto počul. Neriešila som ho ďalej, šla som domov za Martinom..

Jasné, že mi jej bolo ľúto ale dohoda je dohoda. A peniaze sú peniaze..

Z pohľadu Rebeccy

,, Ťuky ťuk.'' zľakla som sa tak až mnou trhlo. Pozrela som sa smerom k dverám. Bola to Mia.

,, Ty.. čo tu robíš?'' potichu zatvorila za sebou dvere. Vyzeralo to tak, ako keby ma chce prepadnúť.

,, Prišla som ťa pozrieť. Ako sa darí.. A tak.'' sadla si pri mňa na posteľ.

,, Mám sa fajn.'' pozrela som sa smerom k dverám, či neprišiel s ňou náhodou aj Martin..

,, Neboj sa. Martin tu nie je .. Som tu sama..'' jemne sa uškrnula. Neviem prečo, ale niečo mi na nej vadí..

,, Chcela si, aby tu bol on namiesto mňa, však?'' tak odporne to povedala, že som mala sto chutí jej jednu vlepiť. Škoda, že nebola bližšie.

,, Nuž, má na práci lepšie veci ako sedieť tu..'' to by ozaj stačilo..

Chcela som jej nato niečo povedať ale zastavila som sa.

,, To si bola ty..'' vyšlo zo mňa..

,, Čo som bola ja?'' zasmiala sa.

,, Toto všetko.. Je to kvôli tebe.. Áno.. Už si spomínam.. To s tebou som sa stretla.. Ty si ma len podlo využila.. Malo mi to byť hneď jasné.. '' zrazu sa postavila z postele a podišla ku mne bližšie..

,, Hah.. A myslíš si, že ti to niekto uverí?'' pohladila ma po vlasoch..

,, Nedotýkaj sa ma!! Vypadni preč!'' vrieskala som na celú izbu. Srdce mi bilo ako o závod..

,, Čo sa to tu deje?'' do vnútra nabehla sestrička.

,, Nič. Už som bola na odchode.'' pred odchodom sa na mňa usmiala. Tak falošného človeka som dávno nestrela...

Z pohľadu Laury

O pol 2 ráno som sa zobudila na pípnutie správy. Bola od Beccy. Srdce sa mi zrazu silnejšie rozbúchalo. Dúfam, že sa jej nič nestalo.

_____

Becca: Laura. Prepáč, že ti píšem práve teraz ale neviem zaspať. Musím nato stále myslieť. Spomenula som si.

Srdce mi bilo ako keby som práve dobehla maratón a ústa som mala dokorán.

Laura: To som rada Becca. Zajtra prídem a všetko mi povieš.

Becca: Ja to ale nezvládnem Laura.. A už vôbec nie, keď si tou osobou pod jednou strechou. Bojím sa o teba.

O čom to preboha hovorí? Pod jednou strechou? Som tu len ja, Martin a .... Ou..

Laura: To... Mia? Ja.. ja nemám slov..

Becca mi na moju správu neodpovedala. Čakala som asi 15 minút no potom som to vzdala. Asi zaspala. 

BTW: Ďakujem vám za 5000+ Reads ♥