Amsterdam

11. časť

Svietila som Martinovi, aby videl pred seba.

,, Haló? Je tam niekto?'' nikto mu neodpovedal. Možno šiel niekam preč..  

,, Myslím, že tam nikto nie je. Mohli by sme ísť dnu, aspoň si trochu oddýchneme alebo pospíme..''

,, A čo keď tam niekto býva len práve nie je doma? Možno ráno príde, nájde nás tu a zabije..'' vážne som sa bála o svoj život.

,, Becca, ver mi. Nič sa nám nestane. Len sa na chvíľu vyspíme a hneď pôjdeme preč.''

,, No tak teda dobre. Dúfam, že to nebudem ľutovať.'' podal mi ruku a vstúpili sme do vnútra.

Svietila som pred nás, aby sme videli kam stúpame. Dvere boli odtrhnuté z pántov, na stole pohodené staré a špinavé oblečenie a po každej stene zavesené náradie. Ako z hororu.

,, Podľa mňa tu človek nebol od devätnásteho storočia. Vieš čo Martin, mali sme ísť ďalej. Možno je ten chlap blízko a hľadá nás. Poďme radšej..'' ťahala som ho za ruku von s tej hnusnej chatrče..

,, Becca, počkaj. Viem, že je to tu nechutné no aj tak tu musíme počkať aspoň do svitania. Čo keď sa nám vybije baterka cestou?'' zamyslela som sa nad tým čo povedal..

,, Máš pravdu..'' neviem čo je horšie. Byť tu alebo ísť po tme v tom nebezpečnom lese.. Radšej som si vybrala  chatrč..

Martin si začal vyzliekať bundu. Vyzeralo to divne, no potom ju položil na zem.

,, Sadni si na ňu aby si neprechladla..'' To som vôbec nečakala, bolo to od neho milé. Sadli sme si vedľa seba.

,, Prepáč mi Becca..'' nechápala som prečo sa mi ospravedlňuje. ,, Vážne mi to prepáč. Všetko je to za mňa. Nemal som ťa volať na tú párty. Nič by sa s tohto nestalo..''

,, Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať. Sama som sa rozhodla, to ty mne prepáč, že som ti neverila to s Lynn..''

,, No ja neverím vlastným ušiam.'' keď som to započula, srdce som mala niekde v krku. Bol to hlas toho chlapa. Hneď nás vystrelo, keď sme ho videli stáť pred nami.

,, Vyrušil som vás? To mi je ľúto...'' hneď ako dopovedal, strelil Martinovu takú silnú facku, že s toho omdlel. Nestihla som nato ani zareagovať a už aj mne letela facka.....

***

Becca? Počuješ ma? Becca!! Počula som ako ma niekto volá, no nikoho som nevidela.. Všade bola tma. Becca prosím zobuď sa!! Mám sa zobudiť? Veď ja nespím.. Becca prosím, neopúšťaj ma.. stále som nevedela kto ma volá. Mám taký pocit, že ta osoba plače. Ale prečo? Milujem ťa, počuješ? Milujem ťa, nemôžeš ma teraz opustiť.. Čo sa to deje?...

Zrazu som otvorila oči a pred sebou videla Martina, ako ma drží v náručí a plače..

,, Už som zomrela? ''

,, Becca..'' Martin ma silno objal. Nechápem čo sa to deje.

,, Čo sa stalo?''

,, Ty si nič nepamätáš? Becca prosím nehovor mi, že nevieš kto som.'' zase mu začali tiecť slzy.

,, Viem kto si, neplač prosím..'' utrela som mu slzy a snažila sa posadiť. ,, Pamätám si len to ako sem prišiel ten muž a ... a ... viac si už nepamätám.'' snažila som sa spomenúť si, no márne. Všimla som si však, že sme obaja zase priviazaný. Tentokrát sme neboli v pivnici ale stále sme boli v tej chatrči. Určite je ich. Malo mi to byť hneď jasné..

,, To nevadí.. Som rád, že si v pohode..'' zase ma objal. Prečo sa o mňa tak bojí?

,, Ehm ehm.. Hrdličky sú už hore.'' počula som za sebou hlas. ,, Tu máte..'' hodil po nás konzervy.

,, Ja nechcem dík..'' odpovedala som mu.

,, Buď rada, že som vám dal aspoň toto. Zato čo ste vyviedli by som vás mal zabiť. '' pristúpil bližšie ku mne. ,, Nemyslite si, že budete pri sebe..'' chytil ma za boľavé ruky a silno nimi trhol.

,, Áu pusti ma!!!'' strašne to bolelo.

,, Ešte raz jej niečo spravíš tak si ma nepraj!'' kričal po ňom Martin..

,, Sklapni inak ťa dám von..'' radšej zostal ticho. Ten hnusný chlap ma priviazal na druhú stranu chatrče, aby sme nemohli byť s Martinom pri sebe. Podišiel k Martinovi a pri zaväzovaní o stôl mu ešte niečo povedal.

,, Ešte raz sa o niečo pokúsite, už nebudem takýto milý. A ver mi, ja vás nájdem všade. A zapamätaj si.. Keď sa o niečo pokúsiš, bude trpieť ona!'' hovoril mu to potichu,no aj tak som všetko počula.. Nebolo mi všetko jedno, mala som strach..