Amsterdam

34. časť

,, Počkať.. ešte raz.. Čože nás na mojej oslave?''upss.. 

,, To si nemal vedieť. Ale to nie je podstatné. Martin. Stále si myslíš, že je neviniatko?''

,, Ja.. neviem čo si mám myslieť..'' postavil sa zo stoličky. 

,, O čo ti ide Becca? Poštvať nás proti sebe?'' to nemyslí vážne..

,, Malo mi byť hneď jasné, že mi neuveríš.''

,, No to si uhádla.'' tak strašne ma bolelo srdce.. V očiach sa mi hromadili slzy. Prudko som sa postavila aj ja a bolo mi jedno, že mám zlomenú nohu..

,, Dobre.. V pohode. Ja som ti povedala pravdu. Keď zistíš, čo je zač za mnou nechoď. Potom už bude neskoro.... Vypadni! Nechcem ťa už nikdy v živote vidieť!'' kričala som pri čom mi po lícach stekali slzy. Keby len vedel, že mi práve zlomil srdce. Ale aj tak by mu to bolo jedno.. Nechcem mať s ním už nič spoločné..

Neodpovedal mi. Iba som sa pozerala naňho ako sa odo mňa vzďaľuje.. Nestačilo, že mám zlomenú nohu. Teraz mám aj srdce..

Z pohľadu Martina

,, Dobre.. V pohode. Ja som ti povedala pravdu. Keď zistíš, čo je zač za mnou nechoď. Potom už bude neskoro... Vypadni! Nechcem ťa už nikdy v živote vidieť!'' asi som to prehnal... 

Nemal som silu jej odpovedať. Slzy sa mi tlačili do očí. Odišiel som. Je koniec.

Nedokázal som sa ani len pozrieť a jej dom. Rýchlym krokom som šiel domov.. Celú cestu som si zotieral slzy.

***

,, Dvere som otvoril tak, že skoro vyleteli z pántov.

,, Čo si sa zbláznil? Chceš ich vytrhnúť?'' kričala na mňa Laura.

,, Kde je Mia?'' bol som tak naštvaný, že by som tie dvere kľudne aj vytrhol.

,, Nie je tu.''

,, Ako vždy..''

,, Povieš mi, čo sa stalo?'' zvedavo sa spýtala.

,, Ty vieš o tom, že nás Mia opila?'' jej výraz hovoril za všetko..

,, No.. hej vedela.'' samozrejme. Len ja som to nevedel.

Strašne som bol nahnevaný. Mal som chuť niekoho poriadne zbiť.. Potreboval som si vyvetrať hlavu. Moja jediná možnosť bol park..

***

Prechádzka parkom mi dosť pomohla. Potreboval som si vyčistiť hlavu od tých všetkých vecí.

Ako som tak prechádzal popri jazere, nedalo sa nevšimnúť si dvoch ľudí. Bol to muž a žena. Hovorili tak nahlas, že sa ľudia za nimi otáčali. Ja som nebol výnimkou.

,, Dobre prestaň kričať..'' hovoril muž. Tú ženu som videl len zozadu. Strašne mi pripomínala Miu. Ale to nie je možné.

Sadol som si na lavičku chrbtom k nim a započúval sa do ich rozhovoru..

,, Zajtra ju už pustia.'' a mal som pravdu. Bola to Mia. Spoznal som ju podľa hlasu. Ale čo tu robí s tým neznámym mužom? A koho pustia?

,, Nemyslím si, že je dobrý nápad sa o tom rozprávať tu.'' potichu hovoril neznámy muž. Chvíľu bolo ticho. Začul som za sebou kroky. V momente som si myslel, že ma odhalili a je po mne. No mýlil som sa. Obaja sa vybrali preč z parku. Dúfam, že ma nevideli.

Nejde mi to do hlavy. Čo tu robila s tým mužom? Koho zajtra pustia? Podvádza ma snáď? Šiel som do parku aby som si vyvetral hlavu a namiesto toho sa dozviem ďalšie noviny. Skvelé..

***

,, Ahoj láska.'' pozdravila ma Mia. Bolo pol 2 ráno. Ani sa nemusím pýtať kde a s kým bola. Je mi to jasné.

,, Prečo ešte nespíš?'' potichu sa ma spýtala. Keby len vedela.. 

,, Nevedel som zaspať. A čakal som na teba.'' stále som sa na ňu nepozrel. Ďalej som sa pozeral na televízor. Tak strašne som bol nahnevaný.

,, Stalo sa niečo?'' pomalým krokom sa vybrala ku mne a sadla si vedľa. 

,, To mi povedz ty.'' konečne som sa jej odvážil pozrieť do očí. Nič nepovedala. Iba mlčala. Určite niečo tušila.

,, Kto bol ten chlap?'' pozrela sa do zeme a potom zase na mňa.

,, Ty žiarliš? Neboj sa Martin. Nič s ním nemám. Bol to môj fotograf. Trochu sme pokecali. Nič vážne.'' takže fotograf.. aj tak mi to príde divné..

,, Aha.. Nie že by som vás počúval.. Ale.. Koho zajtra pustia?'' moja otázka ju dosť prekvapila. Oči jej skoro vypadli na podlahu. 

,, No.. Moja babka bola v nemocnici. A zajtra ju konečne pustia domov. Aj tebe som to chcela povedať, len nemala som kedy..'' ou. To mi je ľúto.. Cítim sa dosť trápne. Obviňujem ju tu zbytočne. Som strašne žiarlivý..

,, Prepáč mi to..'' objal som ju.

Aj tak mi nešlo do hlavy prečo mňa a Beccu opila na mojej oslave. Kašlem nato. Určite je to len nejaký výmysel. Nechcel som kaziť peknú chvíľu a ďalej som to neriešil..